Redakčná rada

Vladimír Balla (1967) je prozaik, doteraz vydal desať kníh, okrem iných napr. Leptokaria (1996), De la Cruz (2006), Cudzí (2008), V mene otca (2011), Veľká láska (2015). Niektoré jeho prózy boli preložené do češtiny, poľštiny, slovinčiny, maďarčiny, holandčiny, angličtiny a iných jazykov. Žije v Nových Zámkoch, kde pracuje ako úradník.
Miroslav Brück (1967) je básnik a prozaik. Vydal básnické zbierky Noc, tráva v pozadí (1989), Pokušenie veriť (1993), Nočné ostrovy a iné záchrany (1997), Orientačná mapa na zimu (2001), Hraničná cesta (2005), Obchádzky (2009), Podstata rieky (2012), Chýbajúce strany (2017) a novely Žmurknutie z večnosti (2013), Hotel Oáza (2015). Sporadicky píše recenzie a kultúrnu publicistiku. Jeho básne boli preložené do viacerých európskych jazykov. Žije v Skalici, kde pracuje na Mestskom úrade.
Marek Debnár (1979) je filozof, vysokoškolský pedagóg a vedec. Vyštudoval odbor dejiny filozofie na FiF UK v Bratislave, kde získal aj doktorát zo systematickej filozofie. V súčasnosti pracuje ako odborný asistent na Katedre všeobecnej a aplikovanej etiky FiF UKF v Nitre, kde prednáša predmety zamerané na filozofické aspekty umenia a etiku komunikácie. Pôsobil ako člen redakcie v časopise Anthropos, v r. 2016 zastával pozíciu zástupcu šéfredaktorky v časopise Romboid (ročník LI). V roku 2009 získal ocenenie za tvorbu v súťaži Básne. Okrem časopisecky publikovaných textov je autorom monografie Medzi myšlienkou a obrazom – fragmenty z filozofie literatúry (2013).
Igor Hochel (1953) je básnik, prekladateľ, docent slovenskej literatúry a literárny vedec. Doposiaľ vydal 8 kníh poézie, naposledy: K mojim ústam nahá (žena) (2009), Muž na peróne (2017). Je tiež autorom poviedkovej knihy Muchy (v treťom roku okupácie) (2013). Pôsobí na FiF UKF v Nitre, intenzívne sa venuje najmä literárnej kritike, vydal dve odborné monografie. Prekladá z bulharčiny aj macedónčiny (J. Radličkov, I. Davidkov, I. Kalčev, M. Asenov, M. Matevski a i.).
Zdeňka Kalnická (1953) je profesorka filozofie a vedkyňa. Vyštudovala filozofiu a estetiku na FF Univerzity Komenského v Bratislave, v súčasnosti pracuje na katedre filozofie FF Ostravskej univerzity v Ostrave. Vo svojej vedeckej práci prepája oblasť filozofie, estetiky a feminizmu. Je autorkou niekoľkých kníh, napríklad Obrazy vody a ženy. Filozoficko-estetické úvahy; Třetí oko. Filozofie, umění, feminizmus; Filozofie a feminizmus a mnohých odborných štúdií, ktoré boli publikované v Českej republike, USA, Japonsku, Švédsku, Slovinsku, Slovensku, Španielsku, Poľsku a na Cypre. Prekladá odbornú literatúru z angličtiny, žije v Ostrave.
Valerij Kupka (1962) je básnik, prekladateľ, profesor ruskej literatúry a literárny vedec. Prednáša dejiny ruskej literatúry a kultúry na FF Prešovskej univerzity. Je autorom šiestich kníh poézie: Nestálosť (1994), Skomorošina (1996), Mucha v uchu (1997), Líza tichšia ako kláštor (2000), Dom bez svitla (2004) a Zabudnutá štvrtá strana (2014). Prekladá z ruštiny (G. Ajgi, A. Goľdštejn, S. Dovlatov, I. Iľf – J. Petrov, F. M. Dostojevskij, Ľ. Petruševská), z ukrajinčiny (J. Andruchovyč) a do rusínčiny, zostavil antológie poézie Ruská moderna (2011) a Ruská avantgarda (2013) a čísla Revue svetovej literatúry venované ruskej (3/1994, 3/2000, 1/2011), gruzínskej (1/2013) a arménskej literatúre (1/2014). Ako prekladateľ a dramaturg spolupracoval s rusínskym Divadlom Alexandra Duchnoviča v Prešove.
Marián Milčák (1960) je básnik, prekladateľ, docent slovenskej literatúry a literárny vedec. Pôsobí ako vysokoškolský učiteľ na FF UPJŠ v Košiciach. Venuje sa pôvodnej tvorbe a umeleckému prekladu, najmä z poľštiny (Z. Herbert, Cz. Miłosz). Je autorom viacerých básnických zbierok, naposledy Hra s hadmi (2014) a Siedma kniha spánku (2006). Učil na univerzitách vo Varšave, Katoviciach a Ľubľane. Vydal monografie O nezrozumiteľnosti básnického textu (2004) a Mýtus a báseň (2010). Žije v Levoči.
Jozef Palaščák (1984) je básnik a literárny redaktor, debutoval zbierkou básní TELOI (2009). V roku 2010 mu vyšla bibliofília Otec, Syn a Cudzinka, zatiaľ ostatnou zbierkou je Notácia (2014). Jeho básne boli preložené a publikované v maďarčine, angličtine, slovinčine, bosniačtine a poľštine. Píše recenzie, poviedky, je spoluautor divadelnej hry Divadla Na Peróne s názvom Slovenský raj (2017). Žije v Košiciach, kde pracuje v literárnej redakcii RTVS.
Gabriela Rakúsová (1943) pochádza z východného Slovenska, v roku 1965 ukončila štúdium v odbore slovenčina – ruština na FF UPJŠ, kde neskôr absolvovala aj rigorózne skúšky. Pracovala ako stredoškolská učiteľka, v súčasnosti sa intenzívne venuje najmä recenzistike a kultúrnej publicistike. Robí tiež redakčnú prácu, korektúry a posudky pre vydavateľstvá a časopisy, sporadicky spolupracuje s rozhlasom. V r. 2015 jej vo F. R. & G. vyšla kniha Z literárnych reflexií, za ktorú získala ocenenie Literárneho fondu. Dlhodobo žije v Košiciach.
Ivan Štrpka (1944) je básnik, prozaik, textár, člen básnickej skupiny Osamelí bežci, autor desiatok kníh. V rokoch 2008, 2013, 2014 mu vyšlo zobrané dielo Básne I., II., III. V roku 2014 vyšla knižne jeho korešpondencia s Ivanom Laučíkom a Petrom Repkom v knihe Poker s kockami ľadu. Naposledy vydal básnickú zbierku Fragment (rytierskeho) lesa (2016). V spolupráci prekladá z portugalčiny a španielčiny (J. L. Borges, F. Pessoa a i.). V rokoch 2000 – 2010 pôsobil a ako šéfredaktor časopisu Romboid. Žije v Bratislave.

Comments are closed.