Naši autori

ANDRIČÍK, Marián (1964) – pracuje na Katedre slovakistiky, slovanských filológií a komunikácie Filozofickej fakulty UPJŠ v Košiciach. Z angličtiny preložil vyše 30 knižných titulov, výskumne sa venuje najmä teórii umeleckého prekladu. Doposiaľ vydal tri monografie: K poetike umeleckého prekladu (2004), Preklad pod lupou (2013) a Aspekty piesňového textu (2014).

BALABÁN, Jan (1961, Šumperk) žil od ranného detstva s rodičmi Ostrave. Pochádza z rodiny so silnou evanjelickou tradíciou. Na FF v Olomouci vyštudoval angličtinu a češtinu. Je autorom poviedkových zbierok Středověk (1995), Prázdniny (1998), Možná, že odcházíme (2004, cena Magnesia litera 2005), Jsme tady (2006) a rozsiahlejších próz Boží lano ( 1998), Černý beran (2000), Kudy šel anděl (2003). Pokúsil sa aj o divadelnú hru a scenár komiksu. Zomrel náhle v r. 2010, v tom istom roku posmrtne vyšiel jeho román Zeptej se táty (cena Magnesia litera 2011).

BALLA (1967) – žije v Nových Zámkoch a pracuje ako úradník. Vydal desať kníh, okrem iných napr. Leptokaria (1996), De la Cruz (2006), Cudzí (2008), V mene otca (2011), Veľká láska (2015). Niektoré jeho prózy boli preložené do češtiny, poľštiny, slovinčiny, maďarčiny, holandčiny, angličtiny a iných jazykov.

BARIAKOVÁ, Zuzana (1978) – vyštudovala slovenský jazyk a literatúru a históriu na UMB v Banskej Bystrici, kde pôsobí ako odborná asistentka na Katedre slovenskej literatúry a literárnej vedy. Venuje sa súčasnej slovenskej literatúre a didaktike literatúry, je tiež spoluorganizátorka a moderátorka podujatí zameraných na podporu čitateľskej gramotnosti.

BÍLIK, René (1960) vyučuje na PF Trnavskej univerzity v Trnave, zároveň pôsobí v ÚSlL SAV. Zaoberá sa dejinami slovenskej literatúry 2. polovice 20. storočia. Štúdie pravidelne publikuje v odborných časopisoch a zborníkoch, je autorom viacerých monografií: Industrializovaná literatúra 1945 – 1956 (1994), Ľubomír Feldek (2000), Duch na reťazi. Sondy do literárneho života na Slovensku v rokoch 1945 – 1989 (2008) a i.

BODNÁROVÁ, Jana (1950) – vyštudovala vedu o výtvarnom umení na FF UK v Bratislave, pracovala ako pamiatkárka a vydavateľka, od r. 1990 sa venuje literárnej tvorbe pre dospelých a deti, písaniu rozhlasových, divadelných hier a článkov. Posledné básnické zbierky: V záhradách/pod dronmi (2016) a Uprostred noci sa chcem ísť prejsť (2017). Žije v Košiciach.

BOGOJEVIĆ, Dejan (1971, Valjevo) – je srbský spisovateľ a výtvarný umelec. Publikoval desiatky autorských kníh, jeho haiku je preložené do 20 jazykov. Je redaktorom časopisu pre haiku Cvet šlive a časopisu pre poéziu a poetické Tenso, šéfredaktorom literárneho časopisu Akt a riaditeľom vydavateľstva Bogojevićeva izdanja. Žije vo Valjeve.

BORKOVEC, Petr (1970) – český básnik, prozaik, prekladateľ, dramaturg pražskej literárnej kaviarne Fra. Naposledy vydal poviedky Lido di Dante (2017) a básnickú zbierku Herbář k čemusi horšímu (2018). Prekladal ruskú poéziu (Chodasevič, Nabokov, Odarčenko, Brodskij, Rejn). Spolu s M. Havrdom preložil Sofoklovho Krála Oidipa a Aischylovu Oresteiu.

BOSZORÁD, Martin (1985) – vyštudovaný estetik a germanista, pôsobí v Ústave literárnej a umeleckej komunikácie na FF UKF v Nitre. V rámci svojej pedagogickej a vedeckovýskumnej činnosti sa zaoberá predovšetkým populárnou kultúrou a slovesným umením. Okrem toho sa tiež venuje literárnej kritike a kultúrnej publicistike. Publikuje v odbornej tlači a vedeckých zborníkoch, napr. Medzi paródiou a pastišom a Od Werthera po Wajda: rozprava o niekoľkých partikulárnych otázkach literárneho kánonu (2015).

BRIŠKÁR, Juraj (1964) – vydal knihy aforizmov Mlčanie (1994), Chôdza v Oriente (1998), Autumnal furniture (2002), Symetrické pozorovania (2011), Prechádzka labyrintom (2017), knihy esejí Elementárne situácie v literatúre (2005), Poetika zmyslového vnímania (2014) a prózu Sprievodca nezrozumiteľnosťou (2014). V súčasnosti pracuje na FF PU v Prešove, žije v Košiciach.

BRÜCK, Miroslav (1967) – žije v Skalici, kde je zamestnaný na Mestskom úrade. Vydal 7 básnických zbierok, naposledy Obchádzky (2009), Podstata rieky (2012), Chýbajúce strany (2017), a novely Žmurknutie z večnosti (2013), Hotel Oáza (2015). Sporadicky píše recenzie a kultúrnu publicistiku. Jeho básne boli preložené do viacerých európskych jazykov.

BUZINKAIOVÁ, Martina (1991) je externá doktorandka na Katedre slovenskej literatúry a literárnej vedy FF PU v Prešove. Venuje sa súčasnej slovenskej literatúre a kategórii komického. 

CSIBA, Karol (1975) – pracuje v ÚSlL SAV v Bratislave, venuje sa slovenskej literatúre 20. a 21. storočia. Je autorom monografie Privátne – verejné – autobiografické (o memoároch a publicistike M. Urbana, J. Smreka, J.Poničana, T. J. Gašpara) a spoluautorom knihy Hľadanie súčasnosti: Slovenská literatúra začiatku 21. storočia.

DALFAR – publikuje najmä na internete, doteraz vydal dve zbierky esejí: Ex Libris (2016) a Architektúra času (2017).

DEBNÁR, Marek (1979) – je doktor systematickej filozofie, pôsobí na FF UKF v Nitre, venuje sa interdisciplinárnemu výskumu na pomedzí filozofie, literatúry a semiotiky, a tiež využitiu nástrojov informačných technológii v širšom humanitnom výskume. Je autorom viacerých vedeckých štúdií a monografie Medzi myšlienkou a obrazom – fragmenty z filozofie literatúry

DOBRAKOVOVÁ, Ivana (1982) – prozaička, prekladateľka z francúzštiny a taliančiny, vydala dve zbierky poviedok (Prvá smrť v rodine, Toxo) a román Bellevue. Žije v Turíne.

DZADÍKOVÁ, Lenka (1985) – pracuje ako dokumentátorka v Divadelnom ústave v Bratislave. Špecializuje sa na problematiku bábkového divadla a divadla pre deti. Svoje texty uverejňuje najmä v časopisoch kød  – konkrétne o divadle, Loutkář, Javisko, Bibiana či na internetových portáloch Monitoring divadiel na Slovensku a Mloki.

DZIAK, Dávid (1992) – je interný doktorand na Katedre komunikačnej a literárnej výchovy PF PU v Prešove. Venuje sa literatúre pre deti a mládež. Píše tiež básne, publikoval ich napríklad v časopise Dotyky, v zborníkoch Ars Šafarikiana II. a Sen o Karpatach.

DŽAVACHIŠVILI, Kato (1979) – je gruzínska poetka a publicistka narodená v Tbilisi, autorka 5 básnických zbierok, naposledy Kukla (2011), Pseudonym (2012) a Uspávanka pre mužov (2015), tiež zbierky esejí Dva hrnčeky (2015). Držiteľka viacerých gruzínskych literárnych cien. Na Slovensku vystúpila v rámci festivalov Ars Poetica (2013) a MAČ (2017).

FELDEK, Ľubomír (1936) – je básnik, prozaik, dramatik a prekladateľ, jeden zo zakladateľov Trnavskej skupiny. Pracoval ako redaktor a dramaturg, za svoju tvorbu získal viacero ocenení (Krištáľové krídlo, Zápis na Čestnú listinu H. Ch. Andersena a i.). Prekladá klasickú (Sofokles, Shakespeare, Goethe, Thákur, Puškin a i.), modernú (Apollinaire, Rimbaud, Lautréamont, Morgenstern, Majakovskij a i.) i súčasnú poéziu. Z posledných titulov: Životopis vo veršoch (výber z poézie, 2016), Nepolepšený svätec (dráma, insc. SND, 2017), Veľká kniha európskych rozprávok (próza pre deti, 2017) a Vaudeville Mandeville (bibliofília, 2018).

FIŠEROVÁ, Michaela (1980) – je filozofka, pôsobí na Karlovej univerzite a na Metropolitnej univerzite v Prahe. Špecializuje sa na súčasnú francúzsku filozofiu, hlavne na dekonštrukciu a postštrukturalizmus. Dlhodobo sa zaoberá filozofickými otázkami vizuálnej komunikácie, vizuality a obrazu, predovšetkým fotografie a podpisu.

FOŘT, Bohumil (1973) – je český literárny vedec, pôsobí na FF MU v Brne. Odborne sa venuje najmä teórii fiktívnych svetov. Napísal viacero monografií: Úvod do sémantiky fikčních světů (2005), Fikční světy české realistické prózy (2014) a i.

FRÝDLOVÁ, Pavla vyštudovala bohemistiku, filozofiu, históriu a teóriu filmu na FF UK v Prahe. Od r. 1974 pôsobila ako dramaturgička na Barrandove (16 celovečerných filmov), venovala sa aj filmovej kritike a publicistike. Je spoluzakladateľka neziskovej organizácie GenderStudies, kde od r. 1998 viedla dlhodobý medzinárodný orálne-historický projekt „Pamäť žien“; na jeho základe vytvorila rad úspešných publikácií. Autorsky a režijne sa venuje postaveniu cudzincov, imigrantov a utečencov v ČR, svojím životom – cez manžela-filmára N. Djapića – i tvorbou je tiež spojená s krajinami bývalej Juhoslávie. 

FUCIMANOVÁ, Milena (1944) je absolventka FF UJEP (dnes Masarykova univerzita) v Brne, kde dodnes žije; lingvistka, spisovateľka a prekladateľka, členka Českého centra PEN, autorka učebníc pre gymnáziá. Preklady jej diel vyšli v Nemecku, Rusku, preložené boli aj do angličtiny. Je zakladateľka a dramaturgička Divadla hudby a poézie Agadir.

GÁL, Fedor (1945) je slovenský politik, sociológ, prognostik a podnikateľ židovského pôvodu, žijúci v Česku. Vyštudoval Chemickotechnologickú fakultu Slovenskej vysokej školy technickej, v období ČSSR pôsobil na Oddelení teórie a prognóz vedy pri Výpočtovom stredisku SAV. Bol členom redakčného kolektívu Bratislava/nahlas (1987), spoluzakladateľ Verejnosti proti násiliu, ktorú nejaký čas viedol, tiež spoluvlastníkom Televízie Nova TV. V roku 1995 v Prahe spolu so synom založil knižné vydavateľstvo GplusG, pôsobil tiež v rôznych nadáciách, napr. Nadácii M. Šimečku. Verejnosť v poslednom čase zaujali jeho rozhovory v knihe K. Sudora Ešte raz a naposledy (2017).

GÁFRIK, Róbert (1977) – pôsobí v ÚSvL SAV v Bratislave a na PF TU v Trnave. Je autorom a spoluzostavovateľom viacerých vedeckých monografií. Skúma najmä kultúrne vzťahy medzi Európou a Indiou. Spolu s D. Deákom a A. Rácovou vydal populárno-náučnú knihu Farebná India (2017). R. 2018 mu vyšla monografia Zobrazovanie Indie v slovenskej literatúre.

GAVURA, Ján (1975) – je básnik, prekladateľ a literárny vedec. Je autorom štyroch básnických zbierok a približne dvadsiatich knižných prekladov z angličtiny. Vo svojom výskume a práci sa zameriava predovšetkým na poéziu, s čím súvisí aj založenie a vedenie časopisu o poézii a básnikoch Vertigo.

GETTING, Peter (1975) – je prozaik a publicista, autor zbierok poviedok Klietky (2007) a Errata (2014), románu Mrchovisko (2010) a novely Bludné kamene (2017). Prozaické texty publikuje v rozhlase a časopisecky na Slovensku aj v Česku, podieľal sa aj na viacerých nezávislých kampaniach umeleckého a spoločenského charakteru.

GORIN, Dmitrij Gennadievič (1970) absolvoval Briansku štátnu univerzitu а Lomonosovovu štátnu univerzitu v Moskve. Pôsobil v štátnej správe, na Štátnej univerzite v Sankt Peterburgu a v súčasnosti je na Katedre politológie a sociológie na Ruskej ekonomickej univerzite G. V. Plechanova. Je autorom niekoľkých kníh, napríklad Prostranstvo i vremia v dinamike rossijskoj civilizaciji (2003), Proizvodstvo smysla i kody sociaľnogo opyta v Rossiji (2011) alebo Intellektualy i svoboda (2012).

GROCH, Erik Jakub (1957) – je básnik, knižný grafik a vydavateľ. Vydal 4 knihy pre deti a 9 básnických zbierok: Súkromné hodiny smútku, Baba Jaga: Žalospevy, Bratsestra (1989, 1991, 1992, Slovenský spisovateľ), To, L´acinema (2000, 2001, Drewo a srd), Druhá naivita. Zobrané a nové básne a príbehy (2005, Edition Ryba), Em, Infinity (2006, 2008, Verše on line) a naposledy: nil, úvod (2018, Éditions fra).

HÁBLOVÁ, Anna Beata (1983) – je česká architektka, urbanistka a poetka. V roku 2017 publikovala knihu Města zdí. Život a smrt obchodních center, v ktorej priblížila úlohu, akú zohrávajú obchodné centrá v živote súčasnej spoločnosti i v rámci urbanistickej štruktúry mesta. Je aj autorkou básnických zbierok Kry (2013) a Rýhy (2015).

HATALA, Marián (1958) – autor 8 básnických zbierok, naposledy Nespavosť alebo plus mínus štyri steny (2016). Výber z jeho lyriky Provazochodec vyšiel v pražskom Akropolise, výberovú knihu veršov Na dosah ďaleko (Zum Greifen weit) vydalo viedenské vydavateľstvo Lehner Verlag. Knižne publikoval preklady z poézie napr. R. D. Brinkmanna, E. Frieda, R. Kunzeho, prózy I. Schulzeho, S. Gruberovej, R. Schamiho a H. Hesseho.

HAUGOVÁ, Mila (1942) – je slovenská poetka, esejistka, prekladateľka z nemčiny, angličtiny a maďarčiny. Je autorkou mnohých básnických zbierok, naposledy jej vyšiel výber z poézie Rastlina za ohradou sna (2017). Z početných prekladových titulov jej naposledy vyšla zbierka poézie Klausa Merza Z prachu (2018). Žije na Zajačej Doline.

HOCHEL, Igor (1953) – je docent slovenskej literatúry na FF Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Vydal 8 kníh poézie, naposledy: K mojim ústam nahá (žena) (2009), Muž na peróne (2017). Intenzívne sa venuje literárnej kritike, vydal dve odborné monografie. Prekladá z bulharčiny aj macedónčiny (J. Radičkov, I. Davidkov, I. Kalčev, M. Asenov, M. Matevski a. i.).

HRUŠKA, Petr (1964) – je český básnik, vedecký pracovník ČAV (najmä poézia 20. st.). Príležitostne vyučuje na univerzitách v ČR, píše tiež pre Respekt a Revolver Revue. Z básnických zbierok: Obývací nepokoje (1995), Vždycky se ty dveře zavíraly (2002), Auta vjíždějí do lodí (2007), Darmata (2012; Štátna cenu za literatúru). Z monografií: Někde tady. Český básník Karel Šiktanc (2010).

CHARYPAR, Michal (1978) je literárny historik, pracuje v Ústave pre českú literatúru AV ČR. Systematicky sa venuje literatúre 19. storočia, najmä českému romantizmu a realizmu. Je autorom monografií Máchovské interpretace (2011) a Karel Sabina: „epigon“ a tvůrce. Textová příbuzenství jako zdroj smyslu a poznání (2013).

IŠTVÁNFYOVÁ, Zuzana (1982) – je literárna vedkyňa, v súčasnosti študuje psychológiu na univerzite Karolinska institutet v Štokholme. V rokoch 2009 – 2013 pôsobila ako lektorka slovenského jazyka a kultúry na Pekinskej univerzite zahraničných štúdií v Pekingu. Venuje sa súčasnej slovenskej próze a publikuje v rôznych slovenských časopisoch (napr. Romboid, Fraktál). 

JANDL, Hermann (1932 – 2017) – rakúsky autor divadelných a rozhlasových hier: Priznania, Človek alebo život je jeden z najťažších, poviedkových kníh Storno, Svetlo, Mysliteľ a básnických zbierok Základné vedomosti, Nádherný svet, Zlatokop a i. Za svoju tvorbu získal viacero významných ocenení, napr. Cenu Theodora Körnera a Rakúsky čestný kríž za zásluhy v oblasti vedy a umenia. Preložené básne pochádzajú z reprezentatívnej, viac ako 300-stranovej knihy Schau dass du weiterkommst (Hľaď napredovať); vyšla v Lehner Verlag v roku 2007 (A. Niederle, ed.).

JESENSKÝ, Zoroslav (vl. menom Zoroslav Spevák, 1956) – je profesor na Katedre pedagogiky FF Univerzity v Novom Sade. Venuje sa tvorbe pre deti, naposledy Ide T-Rex (2017) a Sedel som raz na múriku (2018), a prekladateľskej činnosti zo slovenského jazyka do srbčiny i naopak. Okrem početných štúdií publikoval viacero monografií a vysokoškolských učebníc, napr. Jan Amos Komenski – pedagog i utopista (2003, srb) a Stručné dejiny európskej pedagogiky (2014).

JÍLEK, Peter F. ´Rius (1983) – momentálne pracuje na Slovenskej zdravotníckej univerzite, kde vyučuje slovenčinu ako cudzí jazyk so zameraním na lekárske účely. Je doktorandom na Katedre slovenskej literatúry a literárnej vedy FF Prešovskej univerzity, zaoberá sa kategóriami rodu a sexuality. Svoje kritiky uverejňuje v rôznych periodikách (iLiteratura, Kapitál, Knižná revue a i.).

JUHÁSOVÁ, Jana (1975) – pracuje ako odborná asistentka  na Katedre slovenského jazyka a literatúry FF KU v Ružomberku. Venuje sa genológii a spirituálnym aspektom v súčasnej slovenskej poézii. Je autorkou monografie Od symbolu k latencii. Spirituálna téma a žáner v súčasnej slovenskej poézii (2016). Je redaktorka časopisu Ostium.

KALIŇAKOVÁ, Zuzana (1982) – po skončení štúdia na VŠVU, odbor grafika, odišla do zahraničia. Rok strávila v írskom Dubline a Corku a ďalšie štyri roky v rakúskom Korutánsku a Slovinsku. Momentálne žije na Slovensku v Prešove, kde má svoj ateliér a venuje sa maľbe a kresbe. Uverejnené básne sú jej časopiseckým debutom.

KAMENČÍK, Marián (1981) – je pracovník Vlastivedného múzea v Hlohovci a prednáša aj na Katedre slovenského jazyka a literatúry UCM v Trnave. Venuje sa slovenskej literatúre 19. storočia (najmä romantickému mesianizmu) a intenzívne skúma dejiny literárneho života mesta Hlohovec a jeho literárne reprezentácie.

KAPIČIAK, Jakub (1991) absolvoval rusistiku na FiF UK v Bratislave, v súčasnosti je doktorand na FF UK v Prahe. Zaoberá sa predovšetkým tvorbou moskovského konceptualistu Dmitrija Prigova. V rokoch 2015 až 2017 bol redaktorom magazínu Kloaka. Na konci roka 2016 vydal knihu poézie Intenzívne využitie majetku.

KENDRA, Milan (1979) – pracuje ako odborný asistent a od roku 2014 aj ako vedúci Katedry slovenskej literatúry a literárnej vedy FF PU v Prešove. Zameriava sa najmä na výskum realizmu a moderny, pozornosť tiež venuje poetologickým a axiologickým aspektom slovenskej prózy po roku 1989. Vydal monografie Kontúry slovenskej prózy obdobia realizmu (2013) a Korelácie témy a jazyka v slovenskom literárnom realizme (2017).

KHAN, Abrahim H. (1943) je jeden z najuznávanejších odborníkov na svetové monoteistické náboženstvá a filozofiu náboženstva. Študoval v USA na Howardovej univerzite (fyzika) a nato na Yalovej univerzite (teológia). V štúdiu pokračoval na McGillovej univerzite v Kanade (komparatívna religionistika), kde získal doktorát z filozofie náboženstva. Časť svojho výskumu strávil v Kierkegaardovej knižnici v Kodani a koncom 90. rokov aj v Centre pre štúdium svetových náboženstiev na Harvarde. V súčasnosti je riadnym profesorom na Torontskej univerzite, založil združenie „Kierkegaard Circle“ a je tiež editorom Toronto Journal of Theologya jeho „supplementov“. So slovenskou akademickou obcou spolupracuje najmä od r. 2007, r. 2017 mu bol na UKF v Nitre udelený čestný titul „Doctor honoris causa“.

KLADEKOVÁ, Laura (1985) vyštudovala filozofiu a slovenský jazyk a literatúru na FF PU, doktorandské štúdium v odbore literárna veda absolvovala na UPJŠ v Košiciach. V súčasnosti učí na Súkromnej strednej umeleckej škole filmovej v Košiciach. Publikovala v časopise Vertigo, píše eseje a literárne pásma pre Rádio Devín.

KLAPÁKOVÁ, Mária (1989) – pôsobí na Katedre slovenskej literatúry a literárnej vedy FF PU v Prešove. Venuje sa súčasnej slovenskej literatúre a metakritike, je redaktorkou časopisu Vertigo, literárneho portálu knihynadosah.sk a i. Je spolueditorka kolektívnej monografie Axiologické prieniky do slovenskej literárnej vedy (2000 – 2014) (2015).

KLOSTERMANN, Karel (1848 – 1923) – český prozaik. Nedokončil štúdium medicíny a pôsobil ako redaktor alebo pedagóg. Tradične ho zaraďovali k realistom, dnes už aj k novoromantikom. Najznámejšie sú jeho na seba voľne nadväzujúce romány Ze světa lesních samot (1891) a V ráji šumavském (1891) zo sveta lesníkov a lesných pracovníkov na Šumave. Tematizoval aj iné prostredia, napr. juhočeské rybnikárske oblasti s postavami pytliakov, napr. v románe Mlhy na Blatech (1906) či v poviedke Dědova vina.

KOLI, František (1947) – je profesor literatúry, venuje sa najmä interpretácii umeleckých textov a teórii prekladu. Pôsobil na UKF v Nitre a na Viedenskej univerzite vo Viedni. Je autorom monografií Interpretačné priezory prózy (1995) a Interpretačné reflexie (1997).

KOLLÁROVÁ, Ivona (1971) je historička, odborne sa venuje najmä dejinám knižnej kultúry. Napísala viaceré monografie, napríklad Cenzúra kníh v tereziánskej epoche (1999), Slobodný vydavateľ, mysliaci čitateľ. Typografické médium v jozefínskej dobe (2013) a i. Pracuje v SAV a pôsobí aj ako súdna znalkyňa v odbore Starožitnosti, odvetvie Historické písomnosti.

KOŠŤÁLOVÁ, Miroslava (1993) vyštudovala editorstvo a vydavateľskú prax na FF UKF v Nitre, v súčasnosti je študentkou Dejín a teórie divadelného umenia na DF VŠMU v Bratislave. Absolvovala stáž v Národnej knižnici v Prahe v Oddelení historických rukopisov. Texty uverejňuje najmä v Knižnej revue, Dotykoch, na MLOKi.sk a Monitoringu divadiel na Slovensku. Spolupracuje s Oddelením edičnej činnosti Divadelného ústavu v Bratislave.

KOVÁČIKOVÁ, Daniela (1983) – je tajomníčka redakcie časopisu Fraktál. Vyštudovala učiteľstvo slovenského a anglického jazyka na FF Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Učí angličtinu, píše poéziu. Jej básne boli publikované v časopisoch Romboid (2016/9) a Vertigo (2017/1). V časopise Fraktál (2018/2) jej vyšla esej.

KRALOVIČ, Ján (1984) – pôsobí na Katedre dejín a teórie umenia VŠVU, o neo-avantgardnom a súčasnom umení pravidelne publikuje v odborných časopisoch. V roku 2014 mu vyšla publikácia Teritórium ulica (Umenie akcie v mestskom priestore v rokoch 1965 – 1989 na Slovensku) a v roku 2017 monografia Majstrovstvo bez víťaza.

KRIŠTÚFEK, Peter (1973 – 2018) – spisovateľ a režisér, autor 7 prozaických kníh a zbierky poézie, trojnásobný finalista literárnej súťaže Poviedka. Oba jeho romány boli nominované na cenu Anasoft Litera. Úryvok z románu Šepkár bol publikovaný v americkej antológii Best of European fiction 2010. Okrem viacerých dokumentárnych filmov nakrútil celovečerný televízny film Dlhá krátka noc, dlhometrážny dokument o Dežovi Ursinym Momentky a psychologickú drámu Viditeľný svet. Za svoju režijnú tvorbu získal viacero ocenení.

KRNOVÁ, Kristína (1952) po štyridsaťročnom pôsobení na univerzite v Banskej Bystrici pracuje tretí rok na FF UCM v Trnave. Svoje výskumné aktivity od začiatku zameriavala na dejiny národnej literatúry 20. storočia, predovšetkým na vývinovú problematiku prózy v druhej polovici 20. storočia. S tým súvisia aj jej publikačné aktivity.

KUPKOVÁ, Ivana (1971) – vyučuje fonetiku ruského jazyka a prekladové disciplíny na FF Prešovskej univerzity. Prekladá z ruštiny (P. Krusanov, V. Pelevin,A. P. Čechov, F. M. Dostojevskij, z posledných titulov M. Bulgakov: Zápisky mladého lekára, 2013; Zápisky na manžetách, 2014; G. Odišarija: Prezidentov kocúr, 2015). Venuje sa aj kritike a teórii prekladu (monografia Preklad ako boj so zmyslami, 2010). Býva v Prešove.

LIETAVEC, Tomáš (1992) pôsobí ako interný doktorand na Oddelení semiotických štúdií Ústavu literárnej a umeleckej komunikácie FF UKF v Nitre. Venuje sa súčasnej slovenskej literatúre, osobitne interpretačným a recepčným aspektom a výrazovým tendenciám domácej poézie po roku 1989.

LIPTÁKOVÁ, Slavka (1977) – je filmová scenáristka, dovzdelávala sa aj v spolku Society for Higher Learning, kde sa venovala interpretácii literárnych diel. Na základe jej scenárov vznikli 3 celovečerné hrané filmy, je autorka rozhlasových hier a cyklu o slovenskej literatúre. Vydala 2 knihy pre deti Chlapec bez mena a Dierožrút. V súčasnosti pracuje s deťmi.

MAGDOŇ, Libor (1969) – vyštudoval češtinu a dejepis na FF Ostravskej univerzity. Vyučuje na Gymnáziu Petra Bezruča v Místku a na FF OU, kde o. i. externe učí aj slovenskú literatúru. Príležitostne spolupracuje s ÚČL AV ČR, tiež s Českým rozhlasom v Ostrave, a moderuje kultúrne podujatia v galérii Fiducia v Ostrave aj v Zelenom bare v Místku. Je člen literárnej poroty pre ceny Moravskosliezskeho kraja Jantar.

MACHALA, Lubomír (1958) je literárny vedec a kritik, profesor na FF Univerzite Palackého v Olomouci, kde vyštudoval češtinu a občiansku náuku. Výskumne sa venuje najmä súčasnej próze, i slovenskej. Od r. 1997 pracuje aj na AV ČR. V rokoch 1997–2007 bol dramaturgom a moderátorom Literárneho festivalu organizovaného v rámci knižného veľtrhu Libri v Olomouci. Z posledných prác: Panorama české literatury. 1. a 2. díl (obidva 2015).

MAKARA, Martin (1997) – študuje slovenský a anglický jazyk a literatúru na FF UPJŠ v Košiciach. Publikuje v mesačníku Kapitál a na kultúrno-spoločenskom portáli Pole. V Spišskej Novej Vsi organizuje pravidelnú prehliadku dokumentárneho, animovaného a experimentálneho filmu.

MALÍČEK, Juraj (1974) – sa venuje teórii populárnej kultúry v čo najširších, až civilizáciu definujúcich kontextoch. Pôsobí v Ústave literárnej a umeleckej komunikácie FF UKF v Nitre, kde prednáša disciplíny spojené s populárnou kultúrou a interpretáciou a dejinami filmu.

MÁLKOVÁ, Iva (1962) – pôsobí na Katedre českej literatúry a literárnej vedy FF Ostravské univerzity, výskumne sa zameriava na českú literatúru 20. storočia, v monografiách a edíciách (listov, básnického diela) sa venovala V. Závadovi (napr. Hledání Viléma Závady, 2003), F. Hrubínovi (František Hrubín – z archivních fondů, 2011), J. Šavrdovi (Jaromír Šavrda. Tvůrce v zástupu i v opozici, 2017).

MARENČIN, Albert (1922) – je spisovateľ, básnik, surrealista, filmár, dramaturg. Vyštudoval FF UK v Bratislave a v roku 1944 sa zúčastnil v SNP. Po vojne pracoval ako redaktor v denníku Národná obroda, neskôr pokračoval v štúdiu v Paríži. V rokoch 1949 – 1972 pracoval v Československom štátnom filme, odkiaľ bol z politických dôvodov prepustený a nemohol publikovať. Do roku 1987 pracoval v SNG. Je členom Kolégia ´patafyziky v Paríži a Skupiny českých a slovenských surrealistov.

MARKOVIČ, Pavol (1978) – pôsobí na Katedre slovenskej literatúry a literárnej vedy ISMŠ FF PU v Prešove. Výskumne sa venuje najmä staršej slovenskej literatúre, literatúre národného obrodenia, ale aj literárnej kritike. Je autorom monografie Interpretačné horizonty staršej slovenskej literatúry (2012).

MASARYK, Matej (1987) pôsobí ako lektor slovenského jazyka a kultúry na Katedre slovenskej filológie Užhorodskej národnej univerzity. V roku 2015 zostavil knižný výber krátkych próz Janka Alexyho a v roku 2017 vyšla jeho monografia Zabudnutý svet: Próza Janka Alexyho v rokoch 1914 – 1930. Výskumne sa venuje predovšetkým slovenskej próze 1. polovice dvadsiateho storočia. 

MIHALKOVIČ, Boris (1961) – sa venuje pôvodnej tvorbe, literárnej kritike predovšetkým súčasnej slovenskej poézie a sporadicky i prekladom z francúzštiny. Doposiaľ vydal štyri básnické zbierky (Kocky ľadu, 1988; Milovať, 1999; Slnko nad Modrou, 2011; Môj nebeský kôň, 2016) a dva knižné preklady z francúzštiny (F. de La Rochefoucauld: Maximy, 1999; M. Proust: Eseje, 2017). Žije v Modre.

MIKŠÍK, Matúš (1988) – od mája 2016 pôsobí ako šéfredaktor mesačníka Knižná revue, zároveň je doktorandom na FiF UK – v dizertačnej práci sa venuje poézii Ivana Laučíka. Príležitostne sa objavuje ako knižný redaktor prózy aj poézie, moderátor literárnych podujatí aj ako recenzent v rôznych domácich literárnych časopisoch.

MIKULA, Valér je literárny kritik a vedec, pôsobí ako profesor slovenskej literatúry na FF UK v Bratislave, príležitostne prekladá z francúzštiny. Vydal viacero literárnokritických kníh a literárnovedných monografií, bol vedúcim autorského kolektívu Slovníka slovenských spisovateľov (1999, 2005). Edične sa venoval dielu S. H. Vajanského, J. Jesenského, J. Kostru, M. Válka. Jeho najnovšou publikáciou je komentovaná antológia Socialistický realizmus v slovenskej poézii (2017).

MOJŽIŠOVÁ, Michaela (1975) pracuje v Ústave divadelnej a filmovej vedy SAV. Je uznávanou odborníčkou na dejiny a teóriu slovenského operného divadla. V roku 2011 vydala monografiu Od Fausta k Orfeovi. Opera na Slovensku 1989 – 2009 vo svetle inscenačných poetík. Pôsobí aj ako hlavná redaktorka časopisu Slovenské divadlo.

MILČÁK, Marián (1960) – prednáša na FF UPJŠ Košice, venuje sa teórii básnického textu, pôvodnej tvorbe a umeleckému prekladu (najmä z poľštiny). Žije v Levoči. Naposledy (2014) vydal zbierku básní Hra s hadmi a spolu s P. Milčákom preklad (Cz. Miłosz, To). Je spolueditor publikácií Ako sa číta báseň (Modrý Peter, 2013) a Ako sa číta báseň II. (MP, 2016).

MILTON, John (1608 – 1674) – anglický básnik, vzdelanec a politik, odporca monarchie a zástanca republiky, jeden z popredných predstaviteľov anglickej barokovej literatúry. V r. 1652 prišiel o zrak. Jeho vrcholným dielom je biblický epos Paradise Lost (Stratený raj, 1667). Naň nadviazal dielom Paradise Regained (Znovunájdený raj) a knižnou drámou Samson Agonistes (1671).

MITKA, Marek (1980) – pôsobí na Katedre stredoeurópskych štúdií FF Prešovskej univerzity. Primárne sa venuje dejinám slovenskej, českej a poľskej literatúry 20. storočia a po roku 2000, ako aj literárnej kritike a teórii prekladu. Vydal monografie Fragmentárnosť a tragično v slovanskej próze po roku 1989 (2013) a Stredoeurópska próza moderny. Poetologický a personálny koncept (2017). Je autorom literárnokritickej práce Sub rosa dictum a iné texty (2015). Prekladá z bulharskej a poľskej literatúry (napr. F. Nastulczyk, W. Widłak).

MITKOVÁ, Natália 1992) – je absolventka FF UKF v Nitre, v súčasnosti pôsobí ako interná doktorandka na FF UKF v Nitre. V dizertačnej práci sa venuje oblasti súčasnej slovenskej memoárovej literatúry. 

MOJŽIŠ, Juraj (1938) – je slovenský filmový a výtvarný teoretik, filmový architekt a scénograf. Je autorom viacerých knižných monografií o slovenských výtvarníkoch i filmároch. Za knižnú zbierku esejí Voľným okom II. získal Cenu Dominika Tatarku. Od začiatku 90. rokov do roku 2014 viedol interpretačný seminár na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU v Bratislave.

NÁDASKAY, Viliam (1994) – pôsobí ako interný doktorand v Ústave slovenskej literatúry SAV v Bratislave, kde sa zaoberá výskumom socialistického realizmu. Svoje recenzie publikuje v časopisoch Vlna, Glosolália či Kapitál, tiež na portáli PLAV – Platforma pre literatúru a výskum.

NAGY, Dado (1970) – vyštudoval kombináciu angličtina – ruština na FFUK a od roku 1993 sa venuje príprave a moderovaniu programov o knihách a literatúre. Začínal v súkromnom rádiu Twist a neskôr pokračoval v Slovenskej televízii a rozhlase. Momentálne pripravuje reláciu Literárna revue a pravidelnú rubriku Okamihy knihy na Rádiu Slovensko.

ORAVCOVÁ, Alena (1992) – je doktorandka na Katedre slovakistiky, slovanských filológií a komunikácie FF UPJŠ v Košiciach. Venuje sa poetike básnického a prozaického textu. Tohto roku jej pod názvom Odveká neprispôsobivosť sôch vychádza vo vydavateľstve FAMAart básnický debut.

PALAŠČÁK, Jozef (1984) – je spisovateľ, pracuje ako literárny redaktor v rozhlase. Napísal dve zbierky básní (TELOI, 2008; Notácia 2014) a jednu poetickú bibliofíliu (Otec, Syn a Cudzinka, 2010). V roku 2017 bol spoluautorom hry Divadla Na Peróne Slovenský raj. Prózu, eseje a kritiky publikoval na internete, v zborníkoch, časopisecky a v rozhlase.

PANKOVČÍN, Václav (1968 – 1999) – vyrastal vo východoslovenskom Papíne, absolvoval chemické učilište a po maturite dva roky pracoval ako robotník v Chemlone Humenné. V rokoch 1986 – 1990 študoval žurnalistiku na FF UK, kde neskôr aj učil. V spolupráci s Inštitútom pre verejné otázky pripravoval sériu reportáží o živote Rómov na Slovensku, pracoval ako reportér denníkov Telegraf, Smena, SME a Pravda. Debutoval knihou pre deti Mamut v chladničke (1992), pre dospelých čitateľov vydal tri zbierky poviedok: Asi som neprišiel len tak (1992), Marakéš (1994) a Bude to pekný pohreb (1997), novelu Tri ženy pod orechom (1996) a dva romány – Polárny motýľ (1997), K-85 (1998). Román Lináres dokončoval niekoľko dní pred svojím náhlym úmrtím. Pochovaný je na Vrakunskom cintoríne v Bratislave.

PASTIRČÁK, Daniel (1959) je teológ, duchovný Cirkvi bratskej, spisovateľ, básnik, esejista, knižný ilustrátor, autor zbierok básní – Tehilim, Kristus v Bruseli, V a Slovo o Slove. Posledné prozaické dielo Mini mýty (2011) získalo cenu Obce slovenských spisovateľov. Najnovšie publikoval rozprávkové knihy O kresbe, čo ožila, O lietajúcej AlžbetkeStarec a dieťa, knihu meditácii nad Jánovým evanjeliom Vietor veje, kam chce a knihy esejí V tieni mŕtveho BohaDekalóg (podľa Kieslowského)

PAVLOVIČOVÁ, Kristína (1983) – vyučuje na Katedre slovenského jazyka a literatúry PdF TU v Trnave. Je autorkou troch samostatných a jednej kolektívnej vedeckej monografie, jednej učebnice a vyše tridsiatich vedeckých a odborných štúdií. Zaoberá sa staršou slovenskou literatúrou, najmä staroslovienskou, a dielom Rudolfa Dilonga a Valérie Reiszovej.

PČOLA, Marián (1976) – žije v Prahe, zamestnaný je v prekladateľskej agentúre. Vyštudoval rusistiku a anglistiku v Banskej Bystrici, na FF Karlovej univerzity získal doktorát v oblasti Slovanské literatúry (2013). Názov jeho dizertačnej práce: Za hranicami fikčného rozprávania: Interpretačné prístupy k umeleckým a mimoumeleckým typom narácie – vyšla aj ako monografia (2016).

PRUŠKOVÁ, Zora (1958) – pracuje v Ústave slovenskej literatúry SAV v Bratislave. Ako textový interpret a  typológ  sa prednostne venuje problematike autorských poetík a prozaických žánrov z druhej polovice 20. storočia. Je autorkou viacerých monografií, naposledy: Ako si porozumieť s literatúrou. Niekoľko poznámok o vzťahu medzi autorom, rozprávaním a žánrom v modernej próze (2016).

RAKÚSOVÁ, Gabriela (1943) pôsobí v Košiciach. V časopisoch a denníkoch publikuje literárne kritiky a reflexie na diela našej a inonárodnej literatúry. Pre rozhlas vytvorila niekoľko dramatizácií próz, hesiel do Poetologického slovníka a pásem do relácie Autor na dnes. Je autorkou kníh Z literárnych reflexií (2015), Medzi realitou a jej znakom (2018) a Fiktívne rozhovory (2018).

REBRO, Derek (1979) – vyštudoval FF UK, kde získal doktorát z literárnej vedy a viedol rôzne semináre. Vydal dve literárnovedné monografie a tri zbierky poézie, naposledy Nie som svoj typ (2018). Od roku 2012 je šéfredaktor rodovo orientovaného časopisu Glosolália.

RÉDEY, Zoltán (1968) pôsobí v Ústave literárnej a umeleckej komunikácie FF UKF v Nitre. Predmetom jeho odborného záujmu je teória literatúry, interpretácia literárneho, predovšetkým básnického diela, slovenská literatúra 20. a 21. storočia, osobitne súčasná ponovembrová poézia a jej poetologické a recepčno-interpretačné aspekty. Z tejto oblasti publikoval viaceré knižné monografie, ostatná vydaná je kniha Od „poézie vecí“ k „poetike vecnosti“. Lyrika Štefana Strážaya (2017).

REPAR, Stanislava CHROBÁKOVÁ (1960) je slovenská a slovinská autorka, prekladateľka a literárna vedkyňa, píše rozmanité žánre, činná je aj edične a vydavateľsky. Vydala 26 autorských kníh a rozsiahlych expertíz, preložila 25 knižných titulov. V slovinčine jej v r. 2018 vyšli básnická zbierka Rauma Blues a kniha literárnych esejí a interpretácií Iniciacije ali književnost onkraj vidnega, v slovenčine naposledy vydala knihu 34 interview Existenciály I a dvojjazyčne zbierku haiku Fabrika na porcelán (obidve 2015).

ŘÍHOVÁ, Zuzana (1981) – vyštudovala bohemistiku a komparatistiku na FF UK v Prahe. Od r. 2007 pracuje v Ústave pre českú literatúru AV ČR, v rokoch 2014 – 2017 viedla Katedru českej literatúry na Oxfordskej univerzite. Dlhodobo sa venuje českej avantgarde, v r. 2016 publikovala monografiu Vprostřed davu. Česká avantgarda mezi individualismem a kolektivismem. V súčasnosti pripravuje knihu o českom modernizme v európskom kontexte.

SIVČOVÁ, Stanislava (1989) – vyštudovala anglický jazyk a literatúru a slovenský jazyk a literatúru na FF PU, v súčasnosti je externá doktorandka na FF PU. Vo svojej dizertačnej práci sa venuje prienikom populárnej a umeleckej literatúry v súčasnej slovenskej próze. Publikovala v časopisoch Rak, Glosolália, rozhlasové kritiky v RTVS.

SLÁDEK, Ondřej (1976) je český literárny vedec. Pracuje na PF Masarykovej univerzity v Brne a v Ústave pre českú literatúru AV ČR. Svoje odborné práce venuje najmä dejinám českej literárnej vedy. Najväčší ohlas mala zatiaľ jeho monografia Jan Mukařovský. Život a dílo (2015). Širší kolektív autorov pod jeho vedením vydal tento rok Slovník literárně vědného strukturalismu.

SOUČKOVÁ, Marta (1963) – pôsobí ako profesorka slovenskej literatúry na FF PU v Prešove, venuje sa najmä slovenskej ponovembrovej literatúre. Je autorkou monografií Personálna téma v prozaickom texte (2001) a P(r)ózy po roku 1989 (2009) či výberu zo svojich recenzií Do poslednej bodky (2015). Editovala viac ako desať zborníkov z medzinárodných konferencií o slovenskej literatúre po roku 1989 a 2000, v r. 2016 pripravila antológiu slovenskej poviedky 20. storočia Modern Dekameron. Huszadik századi szlovák novellák.

STANISLAVOVÁ, Zuzana (1951) – vedie Kabinet výskumu detskej reči a kultúry (na PF Prešovskej univerzity), výskumne sa zameriava na teóriu a dejiny literatúry pre deti a mládež. Viedla kolektív autorov Dejín slovenskej literatúry pre deti a mládež po roku 1960 (2010), jej najnovšou publikáciou (v spoluautorstve s I. Gal Drzewieckou) je Text a ilustrácia v prekladovej tvorbe pre deti a mládež na Slovensku (od 60. rokov 20. storočia po súčasnosť).

STANO, Dalimír (1958) je básnik, živí sa tiež ako redaktor a knižný grafik. Vydal okolo tucta básnických zbierok, naposledy Flexibuk No. 3, Láska je retro (obidve 2017) a Očistec / Purgatorio (2018). Je členom redakčného tímu časopisu Enter.

ŠPAČEK, Jozef (1950) je prozaik, literárny kritik, bývalý stredoškolský pedagóg. Do r. 2013 pôsobil na Gymnáziu F. V. Sasinka v rodnej Skalici. Vydal 7 prozaických kníh – od debutu Na kobyle na žrebcovi (1980) po Pascalov tieň (2017). V dvoch knihách, Nepovinné čítanie (2015) a Od slova do SLOVA (2016), vydal výber z recenzií, esejí a príležitostných textov. Ako spoluautor sa podieľal aj na učebniciach literatúry pre stredoškolákov a Slovníku slovenských spisovateľov.

STARČEVIĆ, Goran (1966 – 2015) – chorvátsky esejista, filozof a historik, autor filozofických kníh Vlk v supermarkete (Ľubľana, 2011;  Pula, 2013), Cvičenie v existencii (Ľubľana, 2013) a Útek a vzbura (Záhreb, 2014). Vyštudoval novinárstvo, neskôr filozofiu a históriu, pracoval ako stredoškolský pedagóg. Nejaký čas sa v spoluautorstve – ako scenárista – venoval tvorbe komiksov pre deti a mládež (PIL 1987 – 2000), filozofické eseje a štúdie začal publikovať od roku 1997 ako nezávislý intelektuál. Filozofiu sa usiloval očistiť od akademickej formy a intelektuálneho hermetizmu a priblížiť ju širšej verejnosti, otvorenej mysleniu. Bol členom redakcie časopisu pre teóriu, kultúru a výtvarné umenie Tvrđa (Záhreb), literárneho časopisu Tema (Záhreb) a spolupracovníkom Stredoeurópskeho výskumného inštitútu Søren Kierkegaard  so sídlom v Ľubľane.

STOJKOVIĆ, Dušan (1948, Belehrad) – je srbský básnik, prozaik, esejista, zostavovateľ antológií (kuriózne napr. antológií spisovateľov/spisovateliek, ktorí ukončili svoj život samovraždou), literárny kritik a prekladateľ. Tvorí tiež poéziu haiku, jeho diela boli ocenené doma aj v zahraničí a preložené do viacerých jazykov. Žije v Mladenovci.

SUTHERLAND-SMITH, James (1948) – je básnik-svetobežník so škótskymi koreňmi, v lete 1989 začal pracovať na Slovensku, kde sa neskôr aj usadil. Je autorom viac než desiatky básnických kníh a literárnych zošitov. V súčasnosti patrí k najvýznamnejším prekladateľom slovenskej literatúry do angličtiny. V slovenčine vyšiel výber z jeho celoživotnej tvorby pod názvom Pazúrik (2014). Preložené básne pochádzajú z jeho najnovšej zbierky v angličtine (2018).

SVOBODOVÁ, Markéta (1971) – vyštudovala FF Univerzity Palackého v Olomouci, odbor teórie a dejiny výtvarných umení, v súčasnosti pracuje ako vedecká pracovníčka Ústavu dejín umenia AV ČR. Venuje sa najmä dejinám architektúry 19.–21. storočia. Je autorkou kníh Krematorium v procesu sekularizace českých zemí 20. století (Artefactum, 2013) a Bauhaus a Československo. Studenti/koncepty/kontakty (Kant, 2016), spolupracuje s časopismi Umění/Art, Stavba, Archiweb, A2 a i.

ŠAKOVÁ, Jaroslava (1991) – pôsobí ako interná doktorandka v Ústave slovenskej literatúry SAV v Bratislave, vo svojej dizertačnej práci sa venuje výskumu podôb a premien nadrealizmu v slovenskej medzivojnovej poézii.

ŠIMON, Ladislav (1938) – je básnik, prekladateľ a germanista. Debutoval básnickou zbierkou Dýchanie (1965), neskôr vydal: S kvapkou dúhy (1981), Za čo môžeme (1984) a i. Za preklad diela Naopak od H. M. Enzensbergera a poézie H. Heineho Piesne a vzdychy získal Cenu Jána Hollého. Odborne sa venuje problematike expresionizmu v nemeckej literatúre, recepcii nemeckej literatúry na Slovensku a teórii prekladu

ŠRANK, Jaroslav (1975) – pôsobí na Katedre slovenského jazyka a literatúry PF UK v Bratislave, venuje sa najmä analýze, interpretácii a kritike súčasnej poézie. Doteraz vydal 4 publikácie, k najnovším patria Individualizovaná literatúra (2013) a Aktéri a tendencie literárnej kultúry na Slovensku po roku 1989 (2015).

ŠTĚTINOVÁ, Petra GOLDFLAMOVÁ (1970) – narodila sa v Prahe, je scénografka, kostýmová výtvarníčka a ilustrátorka. Má jedného manžela a dve deti.

ŠULEJ, Peter (1967) – je autor experimentálnej poézie, sci-fi poviedok, románov a rozhlasových hier, spoluautor 4 tanečných predstavení. Naposledy vydal zbierku poézie Nódy (2014) a román Spolu (2016). Je šéfredaktorom časopisu Vlna, vedie knižné vydavateľstvo a organizuje literárne podujatia. Román História (2009) vychádza tento rok v macedónčine.

TANESKI, Zvonko (1980) – je docent na Katedre slovanských filológií FiF UK v Bratislave. Vydal 6 kníh poézie, 5 odborných monografií, intenzívne sa venuje slovensko-južnoslovanským literárnym vzťahom. Aktívne prekladá slovenskú literatúru do macedónčiny (D. Mitana, P. Vilikovský, J. Beňová, P. Šulej a i.)

TEPLAN, Dušan (1981) je literárny vedec, vyučuje teóriu literatúry na UKF v Nitre a od roku 2016 pôsobí aj ako šéfredaktor časopisu Litikon. Pravidelne publikuje odborné štúdie v časopisoch, zostavil zborníky ako Semiotika literatúry (2015) či Mikuláš Bakoš a moderná literárna veda (2016), je tiež organizátorom vedeckých i vedecko-popularizačných podujatí.

TŐZSÉR, Árpád (1935) – je maďarský básnik žijúci v Bratislave, esejista a prekladateľ. Vyštudoval VŠP v Bratislave, ako redaktor dlho pracoval v maďarských literárnych časopisoch a vo vydavateľstve Madách, neskôr prednášal na Katedre maďarského jazyka a literatúry FF UK. Debutoval zbierkou Mogorvacsillag (Pochmúrna hviezda, 1963), dokopy vydal asi 30 zbierok, naposledy Imágók (Imága, 2016). Doposiaľ mu vyšiel jediný výber z poézie v slovenčine po názvom Na brehu papiera (1982).

URBANOVÁ, Eva (1986) – pracuje ako kurátorka v Literárnom a hudobnom múzeu v Banskej Bystrici, kde sa venuje spracúvaniu a prezentácii literárnych zbierok regionálnej proveniencie. Svoje texty najmä o súčasnej slovenskej poézii uverejňovala v časopise Romboid, momentálne spolupracuje najmä s časopismi Vertigo, Glosolália a Vlna.

WIENDL, Jan  (1969) – je riaditeľom Ústavu českej literatúry a komparatistiky FF UK v Prahe, venuje sa českej literatúre prvej polovice 20. storočia v súvislostiach umeleckej moderny a avantgardy.

ZAJAC, Peter (1946) je literárny vedec, kultúrny historik a publicista, emeritný profesor Humboldtovej univerzity v Berlíne a vedecký pracovník ÚSL SAV v Bratislave. Je autorom literárnovedných publikácií Tvorivosť literatúry (1990), Pulzovanie literatúry (1993), Ästhetik des Schwingens (2015), Slovenské kargo (2015) a i., výtvarných monografií Marian Meško (2005), Obrazy Oskára Čepana (s Barbarou Bodorovou, 2006), kníh esejí Sen o krajine (1996), Krajina bez sna (2004) a viacerých publicistických kníh (s Fedorom Gálom). S Jánom Štrasserom prekladá z nemčiny poéziu a divadelné hry.

ZAMBOR, Ján (1947) je literárny vedec, básnik a prekladateľ. Odborná verejnosť ho pozná najmä ako znalca slovenskej poézie 20. storočia, špecializuje sa napríklad na tvorbu I. Kraska či M. Válka. Vydal viacero básnických zbierok, naposledy Dom plný neviditeľných (2014). Do slovenčiny preložil diela významných predstaviteľov ruskej, ukrajinskej i španielskej literatúry. Vyučuje na Katedre slovenskej literatúry a literárnej vedy FiF UK v Bratislave.

ŽILKA, Tibor (1939) – pôsobí ako vedecko-pedagogický pracovník v Ústave stredoeurópskych jazykov a kultúr na Fakulte stredoeurópskych štúdií UKF v Nitre. Je autorom viac ako 10 literárnovedných monografií, napr. Poetický slovník (1984, 1987), na ktorý nadväzuje Vademecum poetiky (2006, 2011), naposledy: Od intertextuality k intermedialite (2015). Je jeden zo zakladateľov nitrianskej školy, editor viacerých domácich i zahraničných zborníkov.

ŽILKOVÁ, Marta (1942) – pôsobila v Ústave literárnej a umeleckej komunikácie FF UKF v Nitre, v súčasnosti je v dôchodku. Vydala viac ako 10 vedeckých a odborných publikácií, je editorkou mnohých zborníkov (Globalisation Trends in the Media, 2006). Monografie (Dieťa v kontexte postmoderny,1999; Intertextuálne a intermediálne interpretácie, 2012) sa dotýkajú kultúry určenej deťom a mediálnej tvorbe. Je zakladateľka teórie estetickej výchovy a série viac ako 10 vysokoškolských učebníc.

 

Comments are closed.