Naši autori

A B C D E F G H CH I J K L M N O P Q R S T U V W X Y Z

 

A

ABASOVÁ, Jela (1993) je doktorandka na Materiálovotechnologickej fakulte Slovenskej technickej univerzity, kde sa venuje dátovej analýze. Najčastejšie píše rôzne podžánre fantastiky a umelú mytológiu; z poézie aforizmy vo forme haiku.

ADAMICKÁ, Monika (1986) je doktorandka na Fakulte stredoeurópskych štúdií UKF v Nitre. Venuje sa tvorbe A. Baláža so zameraním na diela s tematikou židovstva a slovenskej literatúre zobrazujúcej problematiku holokaustu. Napísala monografiu: Slovenské židovstvo v tvorbe Antona Baláža (2019).

ÁGOSTON, Zoltán (1966) je literárny kritik, od roku 1999 šéfredaktor literárneho a umeleckého časopisu Jelenkor. Redigoval edíciu Szignatúra Könyvek a bol redaktorom mnohých maďarských literárnych výberov v zahraničných časopisoch. Vydal dve knihy rozhovorov: Tigre a levy (Tigrisek és oroszlánok, 2006) o sochárstve a Tvár mesta (A város arca, 2011) – s G. Konrádom, keď bol Pécs EHMK (2010).

ANDREJČÁKOVÁ, Eva (1970) vyštudovala slovenčinu a estetiku na FF UK, ako novinárka začínala v týždenníku Mosty, v rokoch 2000 až 2018 pôsobila v SME. Od r. 2018 je v slobodnom povolaní, prekladá z maďarčiny, medzi autorov, ktorých prekladala, patria: L. Mednyánszky (denníky), L. Márton, V. Erdős, D. Varró (detská poézia) a i. Preložila tiež drámy a poviedky, koncom roka 2019 vychádza v jej preklade román P. Závadu Prirodzené svetlo.

ANDRIČÍK, Marián (1964) – pracuje na Katedre slovakistiky, slovanských filológií a komunikácie Filozofickej fakulty UPJŠ v Košiciach. Z angličtiny preložil vyše 30 knižných titulov, výskumne sa venuje najmä teórii umeleckého prekladu. Doposiaľ vydal tri monografie: K poetike umeleckého prekladu (2004), Preklad pod lupou (2013) a Aspekty piesňového textu (2014).

ANTALOVÁ, Anna je absolventka Pedagogickej fakulty UKF v Nitre, tlmočníčka a prekladateľka z i do maďarského, anglického a slovenského jazyka (od r. 2000 v slobodnom povolaní), akreditovaná členka Slovenskej asociácie prekladateľov a tlmočníkov. Krátko sa venovala aj pedagogickej práci, vyučovala napríklad dobrovoľníkov U.S. Peace Corps.

ARMAS, Jesús DÍAZ (1963) je profesor na Universidad de La Laguna a odborníkom na Zlatý vek španielskej literatúry (1492 – 1659) na ostrove Tenerife. Za svoj básnický debut Umbral de la primeraola (Prah prvej vlny) získal v roku 2017 prestížnu cenu Pedro García Cabrera za poéziu.

 

B

BAJKAY, Éva je kunsthistorička, 20 rokov viedla Grafickú zbierku Maďarskej národnej galérie a vysokoškolská pedagogička. Venuje sa najmä výskumu klasického avantgardného umenia s osobitným zreteľom na konštruktivizmus a medzinárodné väzby. Pri príležitosti 100. výročia Bauhausu nadviazala na svoje predošlé výskumy, publikovala k tomu napr. aj Od umenia po život. Maďari v Bauhase (Művészettől az életig. Magyarok a Bauhausban; JPM Pécs – Bauhaus Archiv Berlin, 2010).

BAKOŠOVÁ, Zuzana Anna (28. 6. 1947 – 28. 10. 2019), vl. menom Zuzana Bakošová-Hlavenková – slovenská divadelná vedkyňa. Od r. 1991 pôsobila na Divadelnej fakulte VŠMU, kde zastávala o. i. aj funkcie vedúcej katedry a prodekanky. V roku 2003 bola vymenovaná za profesorku. Venovala sa výskumu súčasného divadla, najmä hereckých metód a techník v 20. storočí, ale i v minulosti, vo svete aj na Slovensku, a rovnako inscenačnému umeniu 20. storočia. Z posledných knižných prác spomeňme: Kolotoč herectva – Divadlo Astorka Korzo ’90. 1990 – 2000 (2001) a Elixír smiechu. Jozef Kroner a Kronerovci (2010, 2012). Je tiež spoluautorka hereckých monografických zborníkov: Mikuláš Huba (1995), Ctibor Filčík (1996), Hana Meličková (1996) a ďalších.

BALABÁN, Jan (1961, Šumperk) žil od ranného detstva s rodičmi Ostrave. Pochádza z rodiny so silnou evanjelickou tradíciou. Na FF v Olomouci vyštudoval angličtinu a češtinu. Je autorom poviedkových zbierok Středověk (1995), Prázdniny (1998), Možná, že odcházíme (2004, cena Magnesia litera 2005), Jsme tady (2006) a rozsiahlejších próz Boží lano ( 1998), Černý beran (2000), Kudy šel anděl (2003). Pokúsil sa aj o divadelnú hru a scenár komiksu. Zomrel náhle v r. 2010, v tom istom roku posmrtne vyšiel jeho román Zeptej se táty (cena Magnesia litera 2011).

BALÁŽ, Anton (1943) je absolvent novinárstva na FFUK v Bratislave, prozaik, publicista, autor filmových a televíznych scenárov. Po zošrotovaní debutu Bohovia ročných období (1971) vydal takmer dve desiatky prozaických kníh, napr. romány Skleníková Venuša, Tu musíš žiť, Ezechiel, Povedz slovo čisté alebo Tábor padlých žien, ktorý vyšiel aj v početných prekladoch a bol sfilmovaný. Novela Krajina zabudnutia vyšla v preklade do hebrejčiny.

BALLA (1967) – žije v Nových Zámkoch a pracuje ako úradník. Vydal desať kníh, okrem iných napr. Leptokaria (1996), De la Cruz (2006), Cudzí (2008), V mene otca (2011), Veľká láska (2015), Je mŕtvy (2018). Niektoré jeho prózy boli preložené do češtiny, poľštiny, slovinčiny, maďarčiny, holandčiny, angličtiny a iných jazykov.

BANČEJ, Maroš (1960 – 2019) – básnik, textár a publicista. Vyštudoval SVŠT v Bratislave, vyskúšal si robotnícku, výskumnú aj pedagogickú prácu, od r. 1990 zakotvil v Dotykoch, najprv ako redaktor, neskôr šéfredaktor časopisu. Spolupracoval tiež s televíziou a rozhlasom, isté obdobie bol šéfredaktorom Rádia Devín, naposledy pracoval v NOC. Písal poéziu aj eseje, r. 1990 debutoval zbierkou pop-textov Výstrel z motyky (v spoluautorstve), v r. 2017 vyšla jeho posledná básnická zbierka Opičí cirkus. Žil v Bratislave, zomrel v júli tohto roku po dlhej a ťažkej chorobe.

BARBORÍK, Vladimír (1965) je pracovník ÚSlL SAV v Bratislave; výskumne sa zameriava na medzivojnovú a povojnovú slovenskú prózu (monografie o P. Hrúzovi, G. Vámošovi a V. Šikulovi) a na povojnový literárny život (knižne publikoval o časopise Mladá tvorba, literárnom živote 60. a 70. rokov – kniha rozhovorov s V. Petríkom). Recenzie publikoval časopisecky, redakčne pôsobí v Platforme pre literatúru a výskum.

BARIAKOVÁ, Zuzana (1978) – vyštudovala slovenský jazyk a literatúru a históriu na UMB v Banskej Bystrici, kde pôsobí ako odborná asistentka na Katedre slovenskej literatúry a literárnej vedy. Venuje sa súčasnej slovenskej literatúre a didaktike literatúry, spolupracuje aj na viacerých popularizačných podujatiach v danom smere.

BÁRCZI, Zsófia (1973) je prozaička, literárna historička. Doteraz vydala štyri knihy, jej posledný román s názvom Vidéki lyányok énekeskönyve (Spevník vidieckych dievok) získal v r. 2019 Cenu Imre Madácha. Žije v Nových Zámkoch, v súčasnosti je dekankou na UKF v Nitre.

BARONOVÁ, Barbora (1980) je literárna dokumentaristka a vydavateľka, doktorandka na Fakulte multimediálnej komunikácie Univerzity Tomáša Baťu v Zlíne. Za knihy, ktoré napísala alebo vydala, získala viacero domácich i zahraničných ocenení, o. i. Magnesia Litera a Najkrajšie české knihy. V r. 2012 založila vydavateľstvo wo-men orientované na umelecké knihy (nielen) s genderovým zameraním.

BEDNÁROVÁ, Katarína (1954) na FiF UK v Bratislave prednáša francúzsku literatúru, teóriu literatúry a teóriu prekladu, vedie semináre z kritiky prekladu a i. Pracuje aj v ÚSvL SAV, aktívne sa tiež venuje prekladaniu (A. Ernaux, F. Arrabal, B. Vian, L.-F. Céline, S. Beckett,  M. Tournier a i.). Z novších publikácií: Dejiny umeleckého prekladu na Slovensku I. Od sakrálneho k profánnemu (2013), Rukoväť dejín prekladu na Slovensku 1 (18. a 19. storočie),  Rukoväť dejín prekladu na Slovensku 2 (Situácia slovenského umeleckého prekladu v 20. storočí) (2015).

BERTÓK, László (1935) – prvé básne publikoval ešte ako študent gymnázia. Od roku 1965 žije v meste Pécs, kde dlhodobo pracuje v časopise Jelenkor. Básnicky debutoval v r. 1972, odvtedy vydal 26 básnických zbierok, 6 prozaických zbierok a 5 bibliografií. Za posledných vyše 15 rokov tvorí výlučne dvojveršové básne, naposledy mu vyšla zbierka Firkák a szalmaszálra (Čmáranice na steblách slamy, 2015).

BÍLIK, René (1960) vyučuje na PF Trnavskej univerzity v Trnave, zároveň pôsobí v ÚSlL SAV. Zaoberá sa dejinami slovenskej literatúry 2. polovice 20. storočia. Štúdie pravidelne publikuje v odborných časopisoch a zborníkoch, je autorom viacerých monografií: Industrializovaná literatúra 1945 – 1956 (1994), Ľubomír Feldek (2000), Duch na reťazi. Sondy do literárneho života na Slovensku v rokoch 1945 – 1989 (2008) a i.

BODNÁROVÁ, Jana (1950) – vyštudovala vedu o výtvarnom umení na FF UK v Bratislave, pracovala ako pamiatkárka a vydavateľka, od r. 1990 sa venuje literárnej tvorbe pre dospelých a deti, písaniu rozhlasových, divadelných hier a článkov. Posledné básnické zbierky: V záhradách/pod dronmi (2016) a Uprostred noci sa chcem ísť prejsť (2017). Žije v Košiciach.

BOGOJEVIĆ, Dejan (1971, Valjevo) – je srbský spisovateľ a výtvarný umelec. Publikoval desiatky autorských kníh, jeho haiku je preložené do 20 jazykov. Je redaktorom časopisu pre haiku Cvet šlive a časopisu pre poéziu a poetické Tenso, šéfredaktorom literárneho časopisu Akt a riaditeľom vydavateľstva Bogojevićeva izdanja. Žije vo Valjeve.

BOHUŠ, Sviatlana – do bieloruštiny preložila román R. Slobodu Rozum (2012), knihu básní v próze P. Milčáka Pokrvní bratia (2019), básne E. Luky, N. Ružičkovej, P. Macsovszkého a iných autorov do antológie súčasnej slovenskej poézie Polemika s optimizmom (2014). V spolupráci s P. Milčákom preložila do slovenčiny knihu bieloruských ľudových rozprávok Láska zradu premôže (2020). Žije v Minsku.

BONOWICZ, Wojciech (1967, Osvienčim) vyštudoval polonistiku na Jagelovskej univerzite v Krakove. Debutoval zbierkou Väčšinový výber (1995), nasledovalo 8 ďalších zbierok, napr. Ľudové básne (2001), Plné more (2006) a Echá (2013). S poslednou knihou básní Druhá ruka (2017) sa dostal do finálovej sedmičky najprestížnejšej poľskej literárnej ceny Nike.

BORKOVEC, Petr (1970) – český básnik, prozaik, prekladateľ, dramaturg pražskej literárnej kaviarne Fra. Naposledy vydal poviedky Lido di Dante (2017) a básnickú zbierku Herbář k čemusi horšímu (2018). Prekladal ruskú poéziu (Chodasevič, Nabokov, Odarčenko, Brodskij, Rejn). Spolu s M. Havrdom preložil Sofoklovho Krála Oidipa a Aischylovu Oresteiu.

BOSZORÁD, Martin (1985) – vyštudovaný estetik a germanista, pôsobí v Ústave literárnej a umeleckej komunikácie na FF UKF v Nitre. V rámci svojej pedagogickej a vedeckovýskumnej činnosti sa zaoberá predovšetkým populárnou kultúrou a slovesným umením. Okrem toho sa tiež venuje literárnej kritike a kultúrnej publicistike. Publikuje v odbornej tlači a vedeckých zborníkoch, napr. Medzi paródiou a pastišom a Od Werthera po Wajda: rozprava o niekoľkých partikulárnych otázkach literárneho kánonu (2015).

BRIŠKÁR, Juraj (1964) pracuje na FF PU v Prešove, žije v Košiciach. Vydal knihy aforizmov Mlčanie (1994), Chôdza v Oriente (1998), Autumnal furniture (2002), Symetrické pozorovania (2011), Prechádzka labyrintom (2017), knihy esejí Elementárne situácie v literatúre (2005), Poetika zmyslového vnímania (2014), prózu Sprievodca nezrozumiteľnosťou (2014). Naposledy mu vyšla básnická zbierka Z pohľadu dvoch pohárov mlieka (2018).

BRITO, Aquiles GARCÍA (1959) je poviedkar, literárny kritik, autor piatich básnických zbierok. Žije na ostrove Palma de Gran Canaria a je predsedom Asociácie spisovateľov Kanárskych ostrovov.

BRÜCK, Miroslav (1967) – žije v Skalici, kde je zamestnaný na Mestskom úrade. Vydal 7 básnických zbierok, naposledy Obchádzky (2009), Podstata rieky (2012), Chýbajúce strany (2017), a novely Žmurknutie z večnosti (2013), Hotel Oáza (2015). Sporadicky píše recenzie a kultúrnu publicistiku. Jeho básne boli preložené do viacerých európskych jazykov.

BUZÁSSY, Ján (1935) absolvoval FF UK v Bratislave. Pracoval v časopise Mladá tvorba ako redaktor a neskôr ako šéfredaktor. Tiež pracoval vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ. Prekladal poéziu z angličtiny a ruštiny. Básnické zbierky z ostatného obdobia: Bystruška (2008) – Cena Dominika Tatarku, Osemnásť básní – Eighteen poems (2012), Pláň (2012), Na mieste (2015), Nábrežie (2017). Žije v Bratislave.

BUZINKAIOVÁ, Martina (1991) je externá doktorandka na Katedre slovenskej literatúry a literárnej vedy FF PU v Prešove. Venuje sa súčasnej slovenskej literatúre a kategórii komického. 

BUŽAROVSKA, Rumena (1981) je macedónska spisovateľka a prekladateľka. Pôsobí na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Skopje, kde prednáša americkú literatúru. Vydala tri zbierky krátkych próz Čkrtki (2007), Osmica (2010), Mojot maž (2014). Do macedónčiny preložila diela Lewisa Carrolla, Richarda Gwyna, Charlesa Bukowskeho a ďalších. Jej texty sú preložené a uverejnené v anglických, nemeckých, francúzskych, chorvátskych, srbských, slovinských a bulharských antológiách a časopisoch.

BYSTRZAK, Magdalena (1986) pracuje v Ústave slovenskej literatúry SAV v Bratislave. K hlavným oblastiam jej výskumu patria slovenský romantizmus, dejiny literárnej kritiky a stredoeurópske spory o modeloch národnej kultúry.

 

C

CSIBA, Karol (1975) – pracuje v ÚSlL SAV v Bratislave, venuje sa slovenskej literatúre 20. a 21. storočia. Je autorom monografie Privátne – verejné – autobiografické (o memoároch a publicistike M. Urbana, J. Smreka, J.Poničana, T. J. Gašpara) a spoluautorom knihy Hľadanie súčasnosti: Slovenská literatúra začiatku 21. storočia.

ČAJKOVIČOVÁ, Michaela (2002) je študentka gymnázia, píše približne tri roky. Amatérsky sa venuje divadlu, po maturite by rada študovala divadelnú réžiu. Napísala nám: „Poézia pre mňa predstavuje spôsob, ako putovať, resp. ísť ďalej, hľadať v obrazoch a za slovami a básňou sa niekam aj dostať…“

ČAKANEK, Ján (1982) pôsobí na Katedre germanistiky FF UKF v Nitre. Primárne sa venuje nemeckej literatúre 18. a 19. storočia s osobitným dôrazom na dielo J. W. Goetheho, sekundárne teórii, dejinám a kritike umeleckého prekladu. Je redaktorom Slovenského časopisu pre germanistiku (Slowakische Zeitschrift für Germanistik).

ČECHOVÁ, Mariana (1980) pôsobí v Ústave literárnej a umeleckej komunikácie FF UKF v Nitre. Odborne sa venuje antropologickej estetike, špecializuje sa hlavne na problematiku tematických algoritmov v slovesnej tvorbe. Je autorka a spoluautorka viacerých monografií a odborných štúdií.

ČIČMANEC, Ivan (1942) sa narodil v Bratislave, od r. 1969 žije v Nórsku. Píše prózu, básne, eseje a články, prekladá slovenskú literatúru do nórčiny a nórsku do slovenčiny. Na Slovensku vydal knižky: V ohnisku neprítomnosti (2005), Vzdychy a údery (2011), Krehké čaro disonancií (2012), Fialová hudba (2013), Bratislavský satyr (2015) a Z večerných kontemplácií (2019).

ČIŽMÁR, Šimon (1999) študuje učiteľstvo slovenského jazyka, literatúry a histórie na FF UK v Bratislave. Venuje sa umeleckému prednesu a amatérskemu divadlu, bol členom viacerých ochotníckych súborov.

ČURILLOVÁ, Lucia (2002) žije v Bratislave. Momentálne študuje na medzinárodnej strednej škole LEAF Academy. Okrem písania sa venuje divadlu a tiež ochrane a výskumu životného prostredia.

 

D

DALFAR – publikuje najmä na internete, doteraz vydal tri zbierky esejí: Ex Libris (2016), Architektúra času (2017) a najnovšie Mimochodom (2019).

DAŇHELOVÁ, Lenka KUHAR je česká poetka a prekladateľka, tiež prozaička a výtvarníčka. Pôsobila ako redaktorka časopisu Pobocza, od r. 2008 spoluorganizuje festival „Stranou – evropští básníci naživo“. Vydala román Cizinci (Balt-East, 2004), dvojjazyčnú zbierku básní Neuvršćeno (Nezařazeno, Belehrad 2009), zbierky básní Pozdrav ze Sudet (2010), Její bolest (2012) a Hořem (2014). Je laureátka ocenení Lirikonov zlát a Pretnarovej ceny (Slovinsko) za svoje prekladateľské dielo a prácu na poli slovinsko-českých literárnych a kultúrnych vzťahov.

DARVASI, László (1962) je spisovateľ, básnik, pedagóg, novinár, redaktor. Jeho román A könnymutatványosok legendája získal v nemeckom preklade v roku 2004 prestížnu Brückeho cenu, román Virágzabálók získal Rotaryho cenu a v Maďarsku sa stal knihou roka. Medzinárodné ocenenie získala aj jeho nemecká verzia poslednej zbierky noviel Wintermorgen.

DEÁKOVÁ, Renáta (1968) vyštudovala slovenčinu a hungaristiku na FF UK, za svoj prvý preklad (P. Závada: Jadvigin vankúšik) získala Cenu Jána Hollého. Preložila tiež romány P. Esterházyho a S. Máraiho, divadelné hry G. Spiróa, Z. Egressyho, J. Háyho, I. Örkénya a i. Pripravila viaceré antológie a výbery zo slovenskej literatúry pre maďarské periodiká a vice versa, venuje sa tiež kultúrnemu manažmentu.

DEBNÁR, Marek (1979) – je doktor systematickej filozofie, pôsobí na FF UKF v Nitre, venuje sa interdisciplinárnemu výskumu na pomedzí filozofie, literatúry a semiotiky, a tiež využitiu nástrojov informačných technológii v širšom humanitnom výskume. Je autorom viacerých vedeckých štúdií a monografie Medzi myšlienkou a obrazom – fragmenty z filozofie literatúry

DITRYCH, Břetislav (1942) je autor literatúry faktu, publicista, prozaik a básnik. Vyštudoval VŠE v Prahe, kde tiež žije. Prevažnú časť života pracoval ako projektant a hlavný inžinier. Jeho nateraz posledné knihy sú: V jiném světle (Příběhy, které možná neznáte) (2017) a básnická zbierka Tísňové volání (2017).

DJOVČOŠ, Martin (1982) pôsobí na FF UMB v Banskej Bystrici. Vo svojom odbornom výskume sa venuje otázkam sociológie prekladu či jeho ideologickým aspektom. V spolupráci s P. Švedom napísal knihu Mýty a fakty o preklade na Slovensku (2017).

DOBÓ, Gábor je literárny vedec, študoval na univerzitách v Budapešti, Florencii a Angerse. Od roku 2014 pôsobí v Kassákovom múzeu v Budapešti, kde sa venuje výskumu avantgardných periodík. Bol kurátorom viacerých výstav a organizátorom konferencií s touto problematikou. Je člen Európskej siete pre výskum avantgardy a moderny (EAM) a člen výboru Európskej spoločnosti pre výskum periodík (ESPRit).

DOBRAKOVOVÁ, Ivana (1982) – prozaička, prekladateľka z francúzštiny a taliančiny, vydala dve zbierky poviedok (Prvá smrť v rodine, Toxo) a román Bellevue. Žije v Turíne.

DRAGOMÁN, György (1973) je spisovateľ a prekladateľ. Narodil sa a detstvo prežil v rumunskom Târgu Mureș, v roku 1988 sa s rodinou presídlil do Maďarska. Jeho druhá kniha, román A fehér király (Biely kráľ) z roku 2005, bola preložená do viac než tridsiatich jazykov a bol podľa nej nakrútený aj film v medzinárodnej koprodukcii.

DZADÍKOVÁ, Lenka (1985) – pracuje ako dokumentátorka v Divadelnom ústave v Bratislave. Špecializuje sa na problematiku bábkového divadla a divadla pre deti. Svoje texty uverejňuje najmä v časopisoch kød  – konkrétne o divadle, Loutkář, Javisko, Bibiana či na internetových portáloch Monitoring divadiel na Slovensku a Mloki.

DZIAK, Dávid (1992) – je interný doktorand na Katedre komunikačnej a literárnej výchovy PF PU v Prešove. Venuje sa literatúre pre deti a mládež. Píše tiež básne, publikoval ich napríklad v časopise Dotyky, Vertigo, v zborníkoch Ars Šafarikiana II. a Sen o Karpatach.

DZURILA, Mário je grafický dizajnér. V minulosti pôsobil ako art director vo vydavateľstve BLATT Books, dnes vedie grafické štúdio Startling Brands, zamerané hlavne na oblasť tzv. brandingu. Ako dizajnér sa špecializuje nielen na úpravu kníh, ale aj katalógov či hudobných albumov. Žije a pracuje v Berlíne.

DŽAVACHIŠVILI, Kato (1979) – je gruzínska poetka a publicistka narodená v Tbilisi, autorka 5 básnických zbierok, naposledy Kukla (2011), Pseudonym (2012) a Uspávanka pre mužov (2015), tiež zbierky esejí Dva hrnčeky (2015). Držiteľka viacerých gruzínskych literárnych cien. Na Slovensku vystúpila v rámci festivalov Ars Poetica (2013) a MAČ (2017).

ĎURKA, Vladimír (1976) je vyštudovaný (laický) teológ. Pracoval v detskom domove, v divadle, v novinách aj v call centre, momentálne je operátorom v chemickej výrobe, žije v Slovenskej Ľupči. Je ženatý, otec štyroch synov. Písať začal už v dvadsiatich rokoch, do literatúry sa vracia po dlhšej prestávke.

 

E

ESTERHÁZY, Péter (1950 – 2016) spisovateľ, dramatik, esejista. Vyštudoval matematiku, no vo svojom odbore pracoval len krátko. Od roku 1978 bol spisovateľom na voľnej nohe. Bol najvýznamnejším predstaviteľom tzv. „novej maďarskej prózy”, ktorá nesie znaky literárnej postmoderny. Jeho dielo je oceňované prestížnymi cenami a prekladané do mnohých jazykov. V slovenčine mu vyšlo 8 kníh. Najznámejšou z nich je román Harmonia Caelestis (Magvető, 2000; Kalligram, 2004). Vo svojej poslednej knihe Pankreasník (Hasnyálmirigynapló, Magvető, 2016, Kalligram-Absynt, 2018) sa vyrovnáva so smrteľnou chorobu, ktorej nakoniec podľahol.

 

F

FABIÁNOVÁ, Zuzana – je pseudonym.

FARNBAUER, Gábor (1957) je fyzik a informatik. Do roku 1988 pracoval na Ústave merania SAV ako fyzik. V roku 1991 bol spoluzakladateľom vydavateľstva Kalligram. V súčasnosti sa venuje audifilskej reprodukcii hudby.

FEDORKOVÁ, Andrea (1990) je doktorandka na Katedre slovakistiky, slovanských filológií a komunikácie FF UPJŠ v Košiciach. Venuje sa ponovembrovej literatúre a problematike postavy a rozprávača v prozaickom texte.

FEHÉR, Renátó (1989) je básnik. Vysokoškolské štúdium absolvoval na univerzitách v Budapešti a v Prahe, doktorandské štúdium v Budapešti. Je redaktorom spoločenského a umeleckého časopisu Hévíz. Vydal básnické zbierky Garázsmenet (Garážová jazda, 2014) a Holtidény (Mŕtva sezóna, 2018).

FELDEK, Ľubomír (1936) – je básnik, prozaik, dramatik a prekladateľ, jeden zo zakladateľov Trnavskej skupiny. Pracoval ako redaktor a dramaturg, za svoju tvorbu získal viacero ocenení (Krištáľové krídlo, Zápis na Čestnú listinu H. Ch. Andersena a i.). Prekladá klasickú (Sofokles, Shakespeare, Goethe, Thákur, Puškin a i.), modernú (Apollinaire, Rimbaud, Lautréamont, Morgenstern, Majakovskij a i.) i súčasnú poéziu. Z posledných titulov: Životopis vo veršoch (výber z poézie, 2016), Nepolepšený svätec (dráma, insc. SND, 2017), Veľká kniha európskych rozprávok (próza pre deti, 2017) a Vaudeville Mandeville (bibliofília, 2018).

FICOVÁ, Sylva (1970) žije v Brne, pôsobí ako fotografka a prekladateľka z angličtiny. Špecializuje sa na akademické texty a titulkovanie, na konte má viac ako 20 knižných prekladov. Preklady poézie publikovala aj v časopisoch HostGlosolália, príležitostne vyučuje prekladateľstvo na FF Masarykovej univerzity. V časopise Tvar vedie foto-poetickú rubriku.

FIŠEROVÁ, Michaela (1980) – je filozofka, pôsobí na Karlovej univerzite a na Metropolitnej univerzite v Prahe. Špecializuje sa na súčasnú francúzsku filozofiu, hlavne na dekonštrukciu a postštrukturalizmus. Dlhodobo sa zaoberá filozofickými otázkami vizuálnej komunikácie, vizuality a obrazu, predovšetkým fotografie a podpisu.

FIŠMEISTER, Miroslav (1976) je moravský básnik a amatérsky prírodovedec. Štúdium filozofie, religionistiky a angličtiny na FF MU v Brne nedokončil. Pracoval v rôznych robotníckych profesiách, v súčasnosti je na invalidnom dôchodku. Vydal mnoho básnických kníh, napr. Ten stolek je nízký! (2005), To okno je malé! (2006), Barva času je žlutá (2011), Od agamy po Zuzanu (2015); ostatná zbierka má názov See Emily Play (2017). Píše tiež články a recenzie, tvorí v oblasti videoklipu, ale aj umeleckej fotografie.

FLORES, Pedro (1968) je jeden z najvýraznejších hlasov súčasnej španielskej poézie. Napísal dve desiatky kníh básní, poviedky, divadelné hry a básne pre deti. Večný burič, jeho básne mieria presne a majú okamžitý účinok, napríklad ako jeho zbierka s dlhým názvom – v preklade Poézia musí byť ako guľka, ktorá zabila Kennedyho.

FOŘT, Bohumil (1973) – je český literárny vedec, pôsobí na FF MU v Brne. Odborne sa venuje najmä teórii fiktívnych svetov. Napísal viacero monografií: Úvod do sémantiky fikčních světů (2005), Fikční světy české realistické prózy (2014) a i.

FOSSE, Anna (1986) je absolventkou odboru nemecký jazyk a kultúra – švédsky jazyk a kultúra na FiF UK v Bratislave. V rokoch 2011 – 2017 sa ako interná doktorandka v Ústave svetovej literatúry SAV zaoberala problémom tragiky a tragédie v súčasnej severskej dráme. Popri výskumnej a recenzentskej činnosti sa venuje umeleckému prekladu zo škandinávskych jazykov. Podieľala na vzniku publikácie Severská dráma (2016). Pre Divadelný ústav v Bratislave tiež pripravila a preložila zbierku divadelných hier Jona Fosseho Hry, ku ktorej napísala aj ťažiskovú štúdiu (2017).

FRAŇOVÁ, Eva MALITI (1953) je prozaička, dramatička, literárna vedkyňa i prekladateľka, pracovala v ÚSvL SAV. Je autorka vedeckých monografií:  Symbolizmus ako princíp videnia (1996, 2014), Tabuizovaná prekladateľka Zora Jesenská (2007), Andrej Belyj/celistvosť (v) mnohosti (2018). Píše prózu (naposledy román Kustódi/Arianina kniha, 2017), a divadelné hry (Krcheň Nesmrteľný, Jaskynná panna, Vizionár, Hra nevedomia a i.). Prekladá z ruskej a osetskej literatúry (napr. A. Belyj).

FRÝDLOVÁ, Pavla vyštudovala bohemistiku, filozofiu, históriu a teóriu filmu na FF UK v Prahe. Od r. 1974 pôsobila ako dramaturgička na Barrandove (16 celovečerných filmov), venovala sa aj filmovej kritike a publicistike. Je spoluzakladateľka neziskovej organizácie GenderStudies, kde od r. 1998 viedla dlhodobý medzinárodný orálne-historický projekt „Pamäť žien“; na jeho základe vytvorila rad úspešných publikácií. Autorsky a režijne sa venuje postaveniu cudzincov, imigrantov a utečencov v ČR, svojím životom – cez manžela-filmára N. Djapića – i tvorbou je tiež spojená s krajinami bývalej Juhoslávie. 

FUCIMANOVÁ, Milena (1944) je absolventka FF UJEP (dnes Masarykova univerzita) v Brne, kde dodnes žije; lingvistka, spisovateľka a prekladateľka, členka Českého centra PEN, autorka učebníc pre gymnáziá. Preklady jej diel vyšli v Nemecku, Rusku, preložené boli aj do angličtiny. Je zakladateľka a dramaturgička Divadla hudby a poézie Agadir.

FURMANIK, Martin (1989) pracuje ako historik, archivár, knihovník v Múzeu Spiša v Spišskej Novej Vsi. Predtým pôsobil ako doktorand na Spoločenskovednom ústave SAV v Košiciach. Je autorom monografie Spiš a vznik Československej republiky a spoluautorom viacerých monografií spišských obcí. Píše prózu (románový debut Stabilita Republiky), publikoval časopisecky (RAKDotyky).

 

G

GÁL, Fedor (1945) je slovenský politik, sociológ, prognostik a podnikateľ židovského pôvodu, žijúci v Česku. Vyštudoval Chemickotechnologickú fakultu Slovenskej vysokej školy technickej, v období ČSSR pôsobil na Oddelení teórie a prognóz vedy pri Výpočtovom stredisku SAV. Bol členom redakčného kolektívu Bratislava/nahlas (1987), spoluzakladateľ Verejnosti proti násiliu, ktorú nejaký čas viedol, tiež spoluvlastníkom Televízie Nova TV. V roku 1995 v Prahe spolu so synom založil knižné vydavateľstvo GplusG, pôsobil tiež v rôznych nadáciách, napr. Nadácii M. Šimečku. Verejnosť v poslednom čase zaujali jeho rozhovory v knihe K. Sudora Ešte raz a naposledy (2017).

GÁLIK, Róbert (1992) je spisovateľ v slobodnom povolaní. Živí sa príležitostne: „Strihám vinohrady, ovocné stromčeky, kopem kanály, rúbem drevo alebo maľujem steny. Bol som aj nočný vrátnik a nedoštudoval som žiadnu z troch vysokých škôl.“ Obľúbení filozofi: Sokrates a Lao-C’.

GÁFRIK, Róbert (1977) – pôsobí v ÚSvL SAV v Bratislave a na PF TU v Trnave. Je autorom a spoluzostavovateľom viacerých vedeckých monografií. Skúma najmä kultúrne vzťahy medzi Európou a Indiou. Spolu s D. Deákom a A. Rácovou vydal populárno-náučnú knihu Farebná India (2017). R. 2018 mu vyšla monografia Zobrazovanie Indie v slovenskej literatúre.

GAVURA, Ján (1975) – je básnik, prekladateľ a literárny vedec. Je autorom štyroch básnických zbierok a približne dvadsiatich knižných prekladov z angličtiny. Vo svojom výskume a práci sa zameriava predovšetkým na poéziu, s čím súvisí aj založenie a vedenie časopisu o poézii a básnikoch Vertigo.

GAZDAG, József (1977) je prozaik, publicista, redaktor rozhlasovej stanice Patria. Doteraz vydal 2 knihy próz: Kilátás az ezüstfenyőkre (Výhľad na strieborné smreky, 2004, 2. vyd. 2012). Ocenenia: Cena Sándora Bródyho (Maďarsko, za najlepší maďarský debut), Cena Imre Madácha, Cena Posonium a Cena Alfonza Talamona. Žije v Komárne.

GAŽÍKOVÁ, Katarína (1992) študovala anglickú a americkú literatúru, neskôr tiež autorské písanie na Keele University v Anglicku. Pracuje najmä v oblasti marketingu a komunikačných stratégií, zaujíma sa o súčasnú anglo-americkú literatúru ženských autoriek. Občas prekladá (H. Ch. Andersen: Lístok z neba), editorsky momentálne spolupracuje na pripravovanej knihe M. Beblavého o „papalášizme“ na Slovensku.

GETTING, Peter (1975) – je prozaik a publicista, autor zbierok poviedok Klietky (2007) a Errata (2014), románu Mrchovisko (2010) a novely Bludné kamene (2017). Prozaické texty publikuje v rozhlase a časopisecky na Slovensku aj v Česku, podieľal sa aj na viacerých nezávislých kampaniach umeleckého a spoločenského charakteru.

GIL, Santiago (1967) je autorom 4 zbierok básní, 12 románov a 2 kníh poviedok a aforizmov. Pri príležitosti stého výročia smrti (v tomto roku) napísal román o Benitovi Pérezovi Galdósovi, najvýznamnejšom španielskom spisovateľovi 19. storočia, rodákovi z ostrova Las Palmas de Gran Canaria. Elégia s názvom ,Z‘“ je z novej autorovej zbierky, ktorá vznikla po tragickej smrti partnerky. Gil napísal jednu báseň na každé písmeno abecedy a podobne ako Silvia Rodríguez nadviazal na starodávnu kanársku tradíciu spevov smútku (endechas).

GLUŠTÍKOVÁ, Oľga (1987) je autorka dvoch básnických zbierok: Atlas biologických žien (2017) a Uložená do stromov (2014). Jej tvorba bola doteraz publikovaná v štyroch antológiách. Patrí medzi zakladateľov Bratislavského literárneho klubu BRAK. V roku 2019 pôsobila ako tajomníčka Slovenského Centra PEN.

GORIN, Dmitrij Gennadievič (1970) absolvoval Briansku štátnu univerzitu а Lomonosovovu štátnu univerzitu v Moskve. Pôsobil v štátnej správe, na Štátnej univerzite v Sankt Peterburgu a v súčasnosti je na Katedre politológie a sociológie na Ruskej ekonomickej univerzite G. V. Plechanova. Je autorom niekoľkých kníh, napríklad Prostranstvo i vremia v dinamike rossijskoj civilizaciji (2003), Proizvodstvo smysla i kody sociaľnogo opyta v Rossiji (2011) alebo Intellektualy i svoboda (2012).

GRENDEL, Lajos (1948 – 2018) – rodák z Levíc, žil v Bratislave. Prozaik a esejista, písal po maďarsky. Vyštudoval na FF UK, odbor maďarčina a angličtina. Pedagogicky pôsobil na FF UK v Bratislave a KU v Prahe. Pravidelne začal publikovať r. 1971. Písal romány, krátke a dlhšie prózy, eseje, literárne štúdie, polemické state. Autorský výber z celoživotného diela vychádza v slovenskom preklade vo vydavateľstve Marenčin PT.

GROCH, Erik Jakub (1957) – je básnik, knižný grafik a vydavateľ. Vydal 4 knihy pre deti a 9 básnických zbierok: Súkromné hodiny smútku, Baba Jaga: Žalospevy, Bratsestra (1989, 1991, 1992, Slovenský spisovateľ), To, L´acinema (2000, 2001, Drewo a srd), Druhá naivita. Zobrané a nové básne a príbehy (2005, Edition Ryba), Em, Infinity (2006, 2008, Verše on line) a naposledy: nil, úvod (2018, Éditions fra).

GUZIAR, Matúš (1992) – je študentom odboru Stredoeurópske štúdiá na FF Karlovej univerzity v Prahe. Na portáli iliteratura.cz medziknihami, dennikn.sk publikuje recenzie na knihy zo slovenskej či maďarskej literatúry. V rámci pražského akademického spolku Detvan pravidelne organizuje podujatia popularizačno-kultúrneho formátu s názvom „Literárny Marakéš“.

GVOŽĎIAK, Vít (1983) sa špecializuje na teoretické otázky semiotiky, je autorom viacerých publikácií: Jakobsonova sémiotická teorie (2012), Česká teorie. Tendence moderní české sémiotiky (2016) a i. Pôsobí na Filozofickom ústave Akadémie vied Českej republiky a súčasne na Filozofickej fakulte Západočeskej univerzity v Plzni.

 

H

HÁBLOVÁ, Anna Beata (1983) – je česká architektka, urbanistka a poetka. V roku 2017 publikovala knihu Města zdí. Život a smrt obchodních center, v ktorej priblížila úlohu, akú zohrávajú obchodné centrá v živote súčasnej spoločnosti i v rámci urbanistickej štruktúry mesta. Je aj autorkou básnických zbierok Kry (2013) a Rýhy (2015).

HALOVÁ, Lucia je prekladateľka z angličtiny a portugalčiny, venuje sa prevažne prekladu kníh a filmových titulkov, občas aj redigovaniu knižných prekladov. Preložila napríklad Knihu nepokoja od F. Pessou, V tmavej komore od S. Faludi, spoluprekladala sériu Pieseň ľadu a ohňa od G. R. R. Martina. V rámci OZ literárnych prekladateľov a redaktorov DoSlov sa podieľa aj na príprave tvorivých seminárov literárnej redakcie.

HAMADA, Milan (1933) vyštudoval slovenčinu a ruštinu na UK v Bratislave, ako pracovník ÚSlL SAV sa pôvodne zaoberal staršou slovenskou literatúrou, v 60. rokoch sa stal popredným kritikom publikujúcim prevažne v Slovenských pohľadoch. V období normalizácie bol za svoje občianske a politické postoje prepustený zo zamestnania a mal publikačný zákaz. Po roku 1989 opäť pracoval v SAV, prednášal na FF Trnavskej univerzity a publikoval v literárnych časopisoch. Je považovaný za jedného z najvýznamnejších predstaviteľov literárnokritického myslenia na Slovensku, znalca moderných dejín slovenskej literatúry. Z ostatných diel: Zrod novodobej slovenskej kultúry (1995), Kritické komentáre I – III (2012 – 2013), Odpovede (2013).

HATALA, Marián (1958) – autor 8 básnických zbierok, naposledy Nespavosť alebo plus mínus štyri steny (2016). Výber z jeho lyriky Provazochodec vyšiel v pražskom Akropolise, výberovú knihu veršov Na dosah ďaleko (Zum Greifen weit) vydalo viedenské vydavateľstvo Lehner Verlag. Knižne publikoval preklady z poézie napr. R. D. Brinkmanna, E. Frieda, R. Kunzeho, prózy I. Schulzeho, S. Gruberovej, R. Schamiho a H. Hesseho.

HAUGOVÁ, Mila (1942) je slovenská poetka, esejistka, prekladateľka z nemčiny, angličtiny a maďarčiny. Je autorka 23 básnických zbierok, výber z jej poézie Rastlina za ohradou sna, vyšiel v roku 2017. Z početných prekladových titulov jej naposledy vyšla zbierka poézie K. Merza Z prachu (2018). Ostatná knižka, Archívy priestorov je poetickým dokumentom z autorkiných denníkových záznamov (2019). Mila Haugová sa stala tohtoročnou laureátkou prestížnej medzinárodnej literárnej ceny Vilenica (Slovinsko). Žije striedavo na Zajačej Doline a v Bratislave.  

HAVRILA, Patrícia ŽELIZŇÁKOVÁ (1992) vyštudovala slovenský a chorvátsky jazyk na FF UK v Bratislave, v súčasnosti pôsobí ako doktorandka na FF UPJŠ v Košiciach. Odborne sa venuje súčasnej literatúre a básnickému prekladu z chorvátskej a srbskej literatúry. Publikovala v časopisoch Glosolália, Vertigo, Romboid, Vlna, Artikulacije a i.

HAWTHORNE, Susan (1951) je austrálska poetka, spisovateľka, recenzentka, organizátorka festivalov, editorka a vydavateľka. Štyri roky pôsobila v Penguin Australia, nato (spolu)založila vlastné feministické vydavateľstvo Spinifex press (1991), ktoré vydalo vyše 200 titulov. Pôsobí aj na univerzite v Queenslande, napísala celý rad textov o vydavateľskom priemysle, od r. 2011 pracuje aj ako koordinátorka International Alliance of Independent Publishers (pre anglicky hovoriace krajiny).

HLOUŠKOVÁ, Kateřina (1976) je česká historička, špecializuje sa na diplomatické a kultúrne vzťahy novovekej Európy, ako aj na dejiny výtvarného umenia a literatúry, predovšetkým v Taliansku a Rusku. Pôsobí ako koordinátorka projektov v Centre pre štúdium demokracie a kultúry, ktoré má sídlo v Brne, príležitostne vyučuje na vysokých školách.

HLUŠÍKOVÁ, Marta (1952) vyštudovala slovenský jazyk a latinčinu na FF UK Bratislave. Spolupracuje so Slovenským rozhlasom, prekladá z českej literatúry. Vydala knihy próz Záhrady (2005) a Karamelový smiech (2013). V ostatných rokoch píše najmä pre deti (17 titulov): Neznášam, keď ma hladkajú po hlave (2009), Až raz budem kapitánom (2015), Aprílová brada a iné švihnuté básne (2019) a i.

HOCHEL, Igor (1953) – je docent slovenskej literatúry na FF Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Vydal 8 kníh poézie, naposledy: K mojim ústam nahá (žena) (2009), Muž na peróne (2017). Intenzívne sa venuje literárnej kritike, vydal dve odborné monografie. Prekladá z bulharčiny aj macedónčiny (J. Radičkov, I. Davidkov, I. Kalčev, M. Asenov, M. Matevski a. i.).

HOCHHOLCZEROVÁ, Nicol (1999) študuje grafiku na Akadémii umení v Banskej Bystrici. Radšej sa však venuje literatúre, snaží sa písať poctivé recenzie a dobrú prózu.

HORVÁT, Jozef (1995) študuje v magisterskom stupni na Katolíckej univerzite v Ružomberku učiteľstvo hudobnej výchovy a slovenského jazyka a literatúry. Venuje sa písaniu poézie a hudobnému komponovaniu.

HOSTOVÁ, Ivana (1983) sa venuje reflexii pôvodnej a prekladovej poézie. Knižne jej vyšiel napríklad súbor recenzií a kritík súčasnej slovenskej poézie Medzi entropiou a víziou (2014). Prekladá umelecké texty z angličtiny, najnovšie vydavateľstvo Skalná ruža vydalo jej preklad zbierky súčasnej americkej poetky Donny Stonecipher Modelové mesto (2019). Pôsobí na FF PU v Prešove.

HRONEC, Víťazoslav (1944, Srbsko) je básnik, prozaik, esejista. Pracoval v slovenskom vydavateľstve v Novom Sade, resp. v Báčskom Petrovci. Na Slovensku mu vyšli, okrem iných, napríklad tieto knihy: výber z básní Podiel na jablku (1990), antológia Súčasne (1990), zbierka poviedok Pán vzduchu a kráľov syn (1993), román Plný ponor (1999), zbierka básní Príkre svahy (2014) a výber z esejí Koniec bezvetria (2016). Knihy o jeho tvorbe: skupina autorov: Čas všedný a čas sakrálny (2014) a Marína Šimáková Speváková: Podoby intertextuality v tvorbe Víťazoslava Hronca (2015). 

HRUŠKA, Petr (1964) je český básnik, vedecký pracovník ČAV (najmä poézia 20. st.). Príležitostne vyučuje na univerzitách v ČR, píše tiež pre Respekt a Revolver Revue. Z básnických zbierok: Obývací nepokoje (1995), Vždycky se ty dveře zavíraly (2002), Auta vjíždějí do lodí (2007), Darmata (2012; Štátna cenu za literatúru). Z monografií: Někde tady. Český básník Karel Šiktanc (2010), Daleko do ničeho. Básník Ivan Wernisch (2019).

 

CH

CHARYPAR, Michal (1978) je literárny historik, pracuje v Ústave pre českú literatúru AV ČR. Systematicky sa venuje literatúre 19. storočia, najmä českému romantizmu a realizmu. Je autorom monografií Máchovské interpretace (2011) a Karel Sabina: „epigon“ a tvůrce. Textová příbuzenství jako zdroj smyslu a poznání (2013).

CHMEL, Karol (1953) – aktuálne dôchodca, hodinový cyklista, netrpezlivý príležitostný čitateľ a vytrvalo príležitostný autor zatiaľ šiestich zbierok, napr. Batéria (2014), Chiaroscuro (2009) a i., prekladateľ prózy, esejistiky a poézie z poľštiny, srbčiny, chorvátčiny, slovinčiny…

 

I

ILIĆ, Dejan (1961) je srbský básnik, pôsobí ako redaktor časopisu REČ, vydavateľský redaktor, esejista, prekladateľ z taliančiny a francúzštiny, asistent na Filozofickej fakulte v Belehrade. Je nositeľom viacerých ocenení. Doposiaľ uverejnil básnické zbierky Figúry (1995), Vo farbe, bez zvuku (1998), Lisabon (2001), Tabaková cesta (2003), Štvrť (2005), Z víkendu (2008), Kataster (2013) a Dolina Plistos (2017).

IŠTVÁNFYOVÁ, Zuzana (1982) – je literárna vedkyňa, v súčasnosti študuje psychológiu na univerzite Karolinska institutet v Štokholme. V rokoch 2009 – 2013 pôsobila ako lektorka slovenského jazyka a kultúry na Pekinskej univerzite zahraničných štúdií v Pekingu. Venuje sa súčasnej slovenskej próze a publikuje v rôznych slovenských časopisoch (napr. Romboid, Fraktál).

 

J

JANAČKOVÁ, Kristína (1996) pochádza z Popradu, žije v Nemecku, kde študuje literárnu a kultúrnu teóriu. Vo svojom štúdiu sa zaoberá predovšetkým populárnou kultúrou a teóriou transkulturality. Píše básne a zúčastnila sa viacerých literárnych súťaží.

JANDL, Hermann (1932 – 2017) – rakúsky autor divadelných a rozhlasových hier: Priznania, Človek alebo život je jeden z najťažších, poviedkových kníh Storno, Svetlo, Mysliteľ a básnických zbierok Základné vedomosti, Nádherný svet, Zlatokop a i. Za svoju tvorbu získal viacero významných ocenení, napr. Cenu Theodora Körnera a Rakúsky čestný kríž za zásluhy v oblasti vedy a umenia. Preložené básne pochádzajú z reprezentatívnej, viac ako 300-stranovej knihy Schau dass du weiterkommst (Hľaď napredovať); vyšla v Lehner Verlag v roku 2007 (A. Niederle, ed.).

JESENSKÝ, Zoroslav (vl. menom Zoroslav Spevák, 1956) – je profesor na Katedre pedagogiky FF Univerzity v Novom Sade. Venuje sa tvorbe pre deti, naposledy Ide T-Rex (2017) a Sedel som raz na múriku (2018), a prekladateľskej činnosti zo slovenského jazyka do srbčiny i naopak. Okrem početných štúdií publikoval viacero monografií a vysokoškolských učebníc, napr. Jan Amos Komenski – pedagog i utopista (2003, srb) a Stručné dejiny európskej pedagogiky (2014).

JÍLEK, Peter F. ´Rius (1983) je filológ so zameraním na slovakistiku, absolvoval tiež štúdium medzinárodných vzťahov, v súčasnosti je zamestnancom Inštitútu západoslovanských jazykov a literatúr Filozofickej fakulty Univerzity v Záhrebe, pôsobil na viacerých vysokoškolských pracoviskách v Bratislave (Ekonomická univerzita, Slovenská zdravotnícka univerzita, Univerzita Komenského, Vysoká škola múzických umení), akademicky sa zaujíma o mýtifikáciu v tvorbe J. C. Hronského a konfigurácie kategórií rodu a sexuality v slovenskej literatúre, v rámci aplikovanej lingvistiky sa špecializuje na výučbu slovenčiny ako cudzieho jazyka), venuje sa tiež literárnej kritike (Kapitál, Rozum, Vertigo a i.).

JUHANIAK, Ján (1990) je výtvarník a ilustrátor. V roku 2015 absolvoval Akadémiu umení v Banskej Bystrici a tiež stáž v Belgicku a Francúzsku. Získal ocenenia za bakalársku a diplomovú prácu a v roku 2016 Cenu Martina Benku v kategórii Cena Absolventovi výtvarnej vysokej školy. Venuje sa maľbe, kresbe, koláži a ilustrácii. Vystavuje samostatne i na kolektívnych výstavách doma a v zahraničí. Ako ilustrátor sa podieľal na knihách Pogodowitz (Maroš Krajňak), Spiatočný lístok na západ (Viktória L. Škrabalová), na E-knihe Dobšinský – Krvavý výber (ZumZum) a i., ale aj na časopisoch Standart, Pyré, Dotyky, Kloaka, Vlna a i.

JUHÁSOVÁ, Jana (1975) – pracuje ako odborná asistentka  na Katedre slovenského jazyka a literatúry FF KU v Ružomberku. Venuje sa genológii a spirituálnym aspektom v súčasnej slovenskej poézii. Je autorkou monografií Od symbolu k latencii, Spirituálna téma a žáner v súčasnej slovenskej poézii (2016) a Litanická forma od avantgardy po súčasnosť (2018). Pracuje aj ako redaktorka časopisu Ostium.

JUROVSKÁ, Michaela (1943) je literárna kritička a publicistka, ktorá sa postupne vyprofilovala najmä na uznávanú prekladateľku umeleckej literatúry z francúzštiny a z taliančiny. Preložila vyše 30 knižných titulov alebo titulov uvedených v rozhlase, televízii či na divadelnej scéne. Venuje sa aj kritickej reflexii umeleckého prekladu, je autorkou kníh o Francúzsku a o Paríži, ako aj doslovov k vlastným i cudzím prekladom. Pracovala na FF UK a v Ústave umeleckej kritiky a divadelnej dokumentácie, spolupracovala s ÚSvL SAV, Divadelným ústavom a ďalšími inštitúciami, aktívne pôsobila aj v diplomacii. Je laureátkou mnohých najvyšších ocenení doma aj v zahraničí, v rokoch 1986 a 2002 jej udelili Cenu Jána Hollého za preklad.

 

K

KADLEČÍK, Ivan (1938 – 2014) – slovenský prozaik, básnik, esejista a novinár, laureát Ceny Dominika Tatarku (1995) a ďalších ocenení a vyznamenaní. Počas normalizácie bol súčasťou okruhu českých a slovenských samizdatových autorov, od r. 1977 žil v Pukanci. Od r. 1990 pracoval ako vedecký pracovník ÚSlL SAV. Základ jeho diela tvoria eseje, autobiografické písanie, ale aj lyrika. Posledné knihy, ktoré vyšli za autorovho života, boli Malé prelúdiá (L.C.A, 2013), Chronoskop (F. R. & G., 2008) a Matka všetkých slov (F. R. & G., 2007). Na príprave a vydaní Kadlečíkovho zobraného diela (KK Bagala, 2017 – 2019) sa výrazne podieľala aj jeho manželka, pani Iva Kadlečíková.

KALIŇAKOVÁ, Zuzana (1982) – po skončení štúdia na VŠVU, odbor grafika, odišla do zahraničia. Rok strávila v írskom Dubline a Corku a ďalšie štyri roky v rakúskom Korutánsku a Slovinsku. Momentálne žije na Slovensku v Prešove, kde má svoj ateliér a venuje sa maľbe a kresbe. Uverejnené básne sú jej časopiseckým debutom.

KALNICKÁ, Zdeňka (1953) vyštudovala filozofiu a estetiku na FF UK v Bratislave. V súčasnosti pracuje na Katedre filozofie FF Ostravskej univerzity v Ostrave. Vo svojej vedeckej práci prepája oblasť filozofie, estetiky a feminizmu. Je autorkou niekoľkých kníh, napr. Obrazy vody a ženy. Filozoficko-estetické úvahy; Třetí oko. Filozofie, umění, feminizmus; Filozofie a feminizmus a mnohých odborných štúdií, ktoré boli publikované v ČR, USA, Japonsku, Švédsku, Slovinsku, Slovensku, Španielsku, Poľsku a na Cypre. Prekladá odbornú literatúru z angličtiny.

KAMENČÍK, Marián (1981) – je pracovník Vlastivedného múzea v Hlohovci a prednáša aj na Katedre slovenského jazyka a literatúry UCM v Trnave. Venuje sa slovenskej literatúre 19. storočia (najmä romantickému mesianizmu) a intenzívne skúma dejiny literárneho života mesta Hlohovec a jeho literárne reprezentácie.

KAPIČIAK, Jakub (1991) absolvoval rusistiku na FiF UK v Bratislave, v súčasnosti je doktorand na FF UK v Prahe. Zaoberá sa predovšetkým tvorbou moskovského konceptualistu Dmitrija Prigova. V rokoch 2015 až 2017 bol redaktorom magazínu Kloaka. Na konci roka 2016 vydal knihu poézie Intenzívne využitie majetku.

KARPINSKÝ, Peter (1971) pôsobí na FF PU v Prešove, venuje sa historickej gramatike a dialektológii, ale aj dejinám a teórii komiksu. Vydal niekoľko desiatok vedeckých štúdií z oblasti jazykovedy i teórie komiksu. Pripravil antológiu Päť x Päť. Antológia súčasnej slovenskej prózy (2011) a The Dedalus Book of Slovak Literature (2015). Je autorom niekoľkých prozaických kníh určených detskému i dospelému recipientovi.

KAŠČÁKOVÁ, Silvia (1976)  pracuje ako odborná asistentka na PF KU v Ružomberku. Venuje sa prekladu poézie a literatúry pre deti z poľského jazyka. Je autorkou básnickej zbierky Kŕmiť leva (2015), piesňových textov slovenskej populárnej hudby a sporadicky aj iných literárnych foriem, pre Slovenský rozhlas a Rádio Lumen pripravuje scenáre relácií zameraných na poéziu.

KEKELIAKOVÁ, Monika ZUMRÍKOVÁ (1981) doktorát získala na FiF UK v Bratislave, pôsobí ako odborná asistentka na FF UKF v Nitre, výskumne sa zameriava na slovenskú poéziu 20. storočia, ale aj súčasnú slovenskú poéziu a i. Svoje štúdie a recenzie publikovala v Romboide, Slovenskej literatúre, Vertigu, Tvorbe, Ostiu, Fraktále atď. Pôsobí aj edične, píše rozhlasové scenáre o literatúre a je tiež rozhlasová redaktorka RTVS. 

KENDRA, Milan (1979) – pracuje ako odborný asistent a od roku 2014 aj ako vedúci Katedry slovenskej literatúry a literárnej vedy FF PU v Prešove. Zameriava sa najmä na výskum realizmu a moderny, pozornosť tiež venuje poetologickým a axiologickým aspektom slovenskej prózy po roku 1989. Vydal monografie Kontúry slovenskej prózy obdobia realizmu (2013) a Korelácie témy a jazyka v slovenskom literárnom realizme (2017).

KHAN, Abrahim H. (1943) je jeden z najuznávanejších odborníkov na svetové monoteistické náboženstvá a filozofiu náboženstva. Študoval v USA na Howardovej univerzite (fyzika) a nato na Yalovej univerzite (teológia). V štúdiu pokračoval na McGillovej univerzite v Kanade (komparatívna religionistika), kde získal doktorát z filozofie náboženstva. Časť svojho výskumu strávil v Kierkegaardovej knižnici v Kodani a koncom 90. rokov aj v Centre pre štúdium svetových náboženstiev na Harvarde. V súčasnosti je riadnym profesorom na Torontskej univerzite, založil združenie „Kierkegaard Circle“ a je tiež editorom Toronto Journal of Theologya jeho „supplementov“. So slovenskou akademickou obcou spolupracuje najmä od r. 2007, r. 2017 mu bol na UKF v Nitre udelený čestný titul „Doctor honoris causa“.

KISS, Tibor NOÉ (1976) je prozaik, vyštudoval sociológiu, pracoval ako anketár, novinár a amatérsky futbalový tréner. Momentálne pôsobí ako editor vo viacerých časopisoch (Jelenkor, Színház, TeleTextil). Je autorom románov Inkognitó (2010) a Aludnod kellene (Už by bolo treba spať, 2014).

KLADEKOVÁ, Laura (1985) vyštudovala filozofiu a slovenský jazyk a literatúru na FF PU, doktorandské štúdium v odbore literárna veda absolvovala na UPJŠ v Košiciach. V súčasnosti učí na Súkromnej strednej umeleckej škole filmovej v Košiciach. Publikovala v časopise Vertigo, píše eseje a literárne pásma pre Rádio Devín.

KLAPÁKOVÁ, Mária (1989) – pôsobí na Katedre slovenskej literatúry a literárnej vedy FF PU v Prešove. Venuje sa súčasnej slovenskej literatúre a metakritike, je redaktorkou časopisu Vertigo, literárneho portálu knihynadosah.sk a i. Je spolueditorka kolektívnej monografie Axiologické prieniky do slovenskej literárnej vedy (2000 – 2014) (2015).

KLOSTERMANN, Karel (1848 – 1923) – český prozaik. Nedokončil štúdium medicíny a pôsobil ako redaktor alebo pedagóg. Tradične ho zaraďovali k realistom, dnes už aj k novoromantikom. Najznámejšie sú jeho na seba voľne nadväzujúce romány Ze světa lesních samot (1891) a V ráji šumavském (1891) zo sveta lesníkov a lesných pracovníkov na Šumave. Tematizoval aj iné prostredia, napr. juhočeské rybnikárske oblasti s postavami pytliakov, napr. v románe Mlhy na Blatech (1906) či v poviedke Dědova vina.

KOLI, František (1947) – je profesor literatúry, venuje sa najmä interpretácii umeleckých textov a teórii prekladu. Pôsobil na UKF v Nitre a na Viedenskej univerzite vo Viedni. Je autorom monografií Interpretačné priezory prózy (1995) a Interpretačné reflexie (1997).

KOLLÁROVÁ, Ivona (1971) je historička, odborne sa venuje najmä dejinám knižnej kultúry. Napísala viaceré monografie, napríklad Cenzúra kníh v tereziánskej epoche (1999), Slobodný vydavateľ, mysliaci čitateľ. Typografické médium v jozefínskej dobe (2013) a i. Pracuje v SAV a pôsobí aj ako súdna znalkyňa v odbore Starožitnosti, odvetvie Historické písomnosti.

KOMANICKÁ, Ivana (1973) je autorka, teoretička umenia a kurátorka, zaoberá sa možnosťami odporu voči neoliberalizmu v ére vynútenej kreativity. Je autorkou novely o vzťahu lásky a spravodlivosti Pre teba sa postavím proti sebe (2018) a knižného soundtracku k nej. Pôsobí na FÚ SAV v Bratislave a je redaktorkou ľavicového kultúrno-spoločenského magazínu Pole.

KOMORÓCZY, Géza (1937) je historik a spisovateľ. Od roku 1962 je univerzitným profesorom hebreistiky a asýriológie. V súčasnosti je professor emeritus na univerzite ELTE v Budapešti, na Katedre hebreistiky a asýriológie.

KOPPÁNY, Márton (1953) je prekladateľ, spisovateľ a vizuálny básnik. Študoval ekonómiu, do roku 1989 písal filmové kritiky. V roku 1997 založil Institute of Broken and Reduced Languages. V preklade do slovenčiny vyšiel výber z jeho básní Náhoda nie je metóda (Drewo a srd, 2000).

KORUN, Barbara (1963) je slovinská poetka, prekladateľka, organizátorka literárneho života, zakladateľka a moderátorka stretnutí „Poetky o poetkách“ (od r. 2013), redaktorka a i. Za svoju tvorbu získala viacero významných ocenení doma aj v zahraničí. Tvorí v slobodnom povolaní; žije v Ľubľane. Doposiaľ vydala 6 básnických zbierok, z prvých štyroch jej vlani vyšiel výber v slovenčine. Ukážky sú z ostatných dvoch zbierok.

KOŠŤÁLOVÁ, Miroslava (1993) vyštudovala editorstvo a vydavateľskú prax na FF UKF v Nitre, v súčasnosti je študentkou Dejín a teórie divadelného umenia na DF VŠMU v Bratislave. Absolvovala stáž v Národnej knižnici v Prahe v Oddelení historických rukopisov. Texty uverejňuje najmä v Knižnej revue, Dotykoch, na MLOKi.sk a Monitoringu divadiel na Slovensku. Spolupracuje s Oddelením edičnej činnosti Divadelného ústavu v Bratislave.

KOVÁČIKOVÁ, Daniela (1983) – je tajomníčka redakcie časopisu Fraktál. Vyštudovala učiteľstvo slovenského a anglického jazyka na FF Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Učí angličtinu, píše poéziu. Jej básne boli publikované v časopisoch Romboid (2016/9) a Vertigo (2017/1). V časopise Fraktál (2018/2) jej vyšla esej.

KRALJIĆ, Zlatko (1962) je slovinský a chorvátsky maliar, básnik a spisovateľ, ktorý žije a tvorí v Slovinsku v mestečku Velenje. Je laureátom viacerých ocenení za literatúru aj výtvarné umenie. Svoje knihy si ilustruje sám, doteraz vydal 6 básnických zbierok, napr. Kralji smetišč, Globalizacija penetracija, Volčja tolpa (2015) a Achtung Auschwitz (2017). Je autorom románu Upornik (2018) a tiež štyroch divadelných hier.

KRALOVIČ, Ján (1984) – pôsobí na Katedre dejín a teórie umenia VŠVU, o neo-avantgardnom a súčasnom umení pravidelne publikuje v odborných časopisoch. V roku 2014 mu vyšla publikácia Teritórium ulica (Umenie akcie v mestskom priestore v rokoch 1965 – 1989 na Slovensku) a v roku 2017 monografia Majstrovstvo bez víťaza.

KRIŠTÚFEK, Peter (1973 – 2018) – spisovateľ a režisér, autor 7 prozaických kníh a zbierky poézie, trojnásobný finalista literárnej súťaže Poviedka. Oba jeho romány boli nominované na cenu Anasoft Litera. Úryvok z románu Šepkár bol publikovaný v americkej antológii Best of European fiction 2010. Okrem viacerých dokumentárnych filmov nakrútil celovečerný televízny film Dlhá krátka noc, dlhometrážny dokument o Dežovi Ursinym Momentky a psychologickú drámu Viditeľný svet. Za svoju režijnú tvorbu získal viacero ocenení.

KRNOVÁ, Kristína (1952) – po štyridsaťročnom pôsobení na univerzite v Banskej Bystrici pracuje tretí rok na FF Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Svoje výskumné aktivity od začiatku zameriavala na dejiny národnej literatúry 20. storočia, predovšetkým na vývinovú problematiku prózy v druhej polovici 20. storočia. S tým súvisia aj jej publikačné aktivity.

KRUSOVSZKY, Dénes (1982) je básnik, prozaik a literárny kritik. Vyštudoval maďarskú literárnu komparatistiku a estetiku, debutoval v roku 2006 básnickou zbierkou Az összes nevem (Všetky moje mená), a odvtedy vydal ďalších 7 žánrovo rôznorodých zbierok, najnovšie: básnická zbierka Elégiazaj (Elegický hluk, 2015) a román Akik már nem leszünk sosem (Kými už nebudeme nikdy, 2018). Je šéfredaktorom internetového portálu Versum (versumonline.hu).

KUBEALAKOVÁ, Martina  (1981) – vyštudovala slovenský jazyk a literatúru a históriu na UMB v Banskej Bystrici, kde pôsobí ako odborná asistentka na Katedre slovenskej literatúry a literárnej vedy Filozofickej fakulty. Venuje sa slovenskej literatúre od 9. do 19. storočia a implementácii servicelearningu do vysokoškolského vzdelávania.

KUBRICZKÁ, Lenka (1995) vyštudovala slovenčinu a španielčinu na PdF UK v Bratislave, pôsobí ako interná doktorandka v ÚSvL SAV. Výskumne sa zameriava na súčasnú slovenskú poéziu a fenomén vnútornej emigrácie. Je členka literárneho klubu BRAK.

KUNIAK, Juraj (1955) je básnik, spisovateľ, prekladateľ. Vedie vydavateľstvo Skalná ruža. Vydal 9 básnických kníh, naposledy Rosa mystica  (2016, spoluautor Ján Kudlička) a zobrané básne Amonit (2019), okrem toho viac ako desiatku kníh iných žánrov, najnovšie súbor obrazových publikácií Nepálsky diptych, zahrňujúci knihy Dhaulágirí – Biela hora a Makalu – Čierny obor (2018, spoluautor fotograf Marián Kováč). Preložil Spev o mne Walta Whitmana (2013, 2019) a Čas a materiály Roberta Hassa (2019).

KUPKOVÁ, Ivana (1971) – vyučuje fonetiku ruského jazyka a prekladové disciplíny na FF Prešovskej univerzity. Prekladá z ruštiny (P. Krusanov, V. Pelevin,A. P. Čechov, F. M. Dostojevskij, z posledných titulov M. Bulgakov: Zápisky mladého lekára, 2013; Zápisky na manžetách, 2014; G. Odišarija: Prezidentov kocúr, 2015). Venuje sa aj kritike a teórii prekladu (monografia Preklad ako boj so zmyslami, 2010). Býva v Prešove.

 

L

LACKO, Marcel je spisovateľ, filmár, kreatívny flâneur časopisu Enter a popredný predstaviteľ Košického samosprávneho kraja v oblasti kultúry a cestovného ruchu; autor básnickej zbierky Hľadanie autora. Režíroval celovečerný film Zrkadlo a vytvoril dokumentárny film Marcel, si tu? Je autorom divadelnej hry Moderná láska.

LAURENT-ŠKRABALOVÁ, Viktória (1980) je slovensko-francúzska autorka sci-fi a fantasy literatúry, literatúry pre deti, píše aj poéziu. Od roku 2005 žije v Paríži, tvorí v slovenčine a vo francúzštine, publikuje na Slovensku, vo Francúzsku i v Belgicku. Od roku 2018 maľuje abstraktné obrazy, ktoré sú súčasťou kolektívnych expozícií vo Francúzsku.

LAVRÍK, Silvester (1964) je prozaik, básnik, dramatik, scenárista a textár. Po štúdiu na UPJŠ (v Prešove) pracoval ako učiteľ slovenského jazyka a výtvarnej výchovy. Neskôr študoval divadelnú réžiu na VŠMU a pracoval ako režisér Slovenského rozhlasu. Z jeho próz: Naivné modlitby (2013), Nedeľné šachy s Tisom (2016), či Posledná k. & k. barónka (2019). Z dramatickej tvorby: Ódy či frašky? EÚ očami drámy (2015). Ako Hana Naglik píše tiež pre deti: Ježko a iné prskavky (2011), Mikuláš, Ježiško a iné komplikácie (2018).

LAVRÍKOVÁ, Eva (1985) je učiteľka na ZUŠ v Bánovciach nad Bebravou a prekladateľka z nórčiny, švédčiny a dánčiny – Laserový muž (2018), Vivaldi (2018), Ja som Život (2017), séria Doktor Proktor od J. Nesbøho a i. V rámci doktorandského štúdia na FF UPJŠ v Košiciach sa venuje tabuizovaným témam v literatúre pre deti a mládež.

LESAY, Ivan (1980) vyštudoval politológiu a ekonómiu, pracoval v akadémii, štátnej správe a v oblasti financií. S prof. J. Beckerom je spoluautorom popularizačnej knihy o finančnej a ekonomickej kríze Život na úver (Všetko, čo ste chceli vedieť o kríze) (2012). Je autor knihy pre deti A-KO-ŽE (Lesankin fantastický svet) (2016). Píše texty pre trnavskú hardcore-crossoverovú formáciu Fishartcollection.

LIETAVEC, Tomáš (1992) pôsobí ako interný doktorand na Oddelení semiotických štúdií Ústavu literárnej a umeleckej komunikácie FF UKF v Nitre. Venuje sa súčasnej slovenskej literatúre, osobitne interpretačným a recepčným aspektom a výrazovým tendenciám domácej poézie po roku 1989.

LIPTÁKOVÁ, Slavka (1977) – je filmová scenáristka, dovzdelávala sa aj v spolku Society for Higher Learning, kde sa venovala interpretácii literárnych diel. Na základe jej scenárov vznikli 3 celovečerné hrané filmy, je autorka rozhlasových hier a cyklu o slovenskej literatúre. Vydala 2 knihy pre deti Chlapec bez mena a Dierožrút. V súčasnosti pracuje s deťmi.

LOMOVÁ, Oľga (1957) je česká sinologička, na FF UK v Prahe prednáša o čínskej literatúre a dejinách vzťahov medzi Čínou a Európou, dlhodobo sa zaoberá históriou európskej sinológie a metodologickým otázkam tohto odboru, venuje sa tiež prekladu z čínskej literatúry.

LORCA, Federico GARCÍA (1889 – 1936) je španielsky básnik a dramatik. Prvú zbierku básní vydal r. 1921, ale až r. 1928 so zbierkou Cigánske romance získal literárny ohlas. Pobyt v USA inšpiroval jeho dielo Básnik v New Yorku a divadelnú hru Publikum. V 30. rokoch viedol študentské divadelné zoskupenie La Barraca, ktoré prinášalo do španielskych dedín a mestečiek divadelné hry z obdobia španielskeho zlatého veku. Do 30. rokov sa datuje vznik Lorcových najznámejších divadelných hier – Krvavá svadba, Plánka a Dom Bernardy Alby. V auguste 1936 Lorcu popravili vo Víznare neďaleko jeho rodnej Granady.

LUIS, Cecilia DOMINGUEZ (1948) – rozhodujúcim impulzom pre jej básnické písanie a feministické zmýšľanie sa stal prelomový okamih v je živote, keď ju manžel a svokra hospitalizovali v ústave pre duševne chorých. Dávali jej za vinu alkoholizmus partnera, údajne zapríčinený jej povahou. Skúsenosti odtiaľ zaznamenala v knihe básní Cuaderno del orate (cuatromeses y undia) (Zápisky šialenca /štyri mesiace a jeden deň/). Je autorkou 18 zbierok poézie, 9 románov a 8 kníh poviedok. Je členkou Akadémie Kanárskych ostrovov.

LUKA, Eva (1965) je poetka, prekladateľka a japonologička. Vydala tri básnické zbierky Divosestra (1999), Diabloň (2005) a Havranjel (2011).

LUKÁČ, Gabriel (1990) študoval anglický a slovenský jazyk na FF Prešovskej univerzity a ako doktorand literárnu vedu na FF UPJŠ v Košiciach. V súčasnosti pôsobí ako odborný asistent na Katedre českých a slovenských štúdií na Kórejskej univerzite zahraničných štúdií v Soule. Je autorom niekoľkých vedeckých článkov a recenzií, publikovaných najmä v časopisoch WLS, Romboid, Vlna, Vertigo a Enter.

LUKÁČKOVÁ, Viera (1937) pracovala ako pedagogička s aprobáciou slovenský jazyk a literatúra a dejepis na základnej škole. Od r. 1983 pracovala v oblasti kultúry. Naposledy vydala prózy: Za čiarou (2015) a V službách človečenstva (2018). Venovala sa tiež čitateľskému hodnoteniu diel P. Vilikovského, P. Krištúfka, ale aj J. Banáša.

 

M

MACSOVSZKY, Peter (1966) je prozaik, básnik a prekladateľ. Doteraz vydal 12 básnických zbierok a 9 románov v slovenčine a 5 zbierok poézie v maďarčine. Naposledy mu vyšla knižka Breviár pre posledných psychológov. Z maďarčiny preložil 10 literárnych diel. Za román Tantalópolis získal cenu Anasoft litera, za preklad diela B. Hamvasa Cenu Jána Hollého. Žije v Perthe (Austrália).

MAĎAROVÁ, Zuzana od roku 2005 spolupracuje s feministickou vzdelávacou a publikačnou organizáciou ASPEKT. Pôsobí ako výskumná pracovníčka v Ústave európskych štúdií a medzinárodných vzťahov FSEV UK v Bratislave. Autorsky a editorsky sa podieľala na publikáciách Občianky a revolucionárky. Ako, kedy, kde sa vylučujú nevhodné subjekty (2015), Politika vylúčenia a emócií. Aspekty predvolebnej kampane (2012), Politiky a političky. Aspekty politickej subjektivity žien (2011) a i.

MAGDOŇ, Libor (1969) – vyštudoval češtinu a dejepis na FF Ostravskej univerzity. Vyučuje na Gymnáziu Petra Bezruča v Místku a na FF OU, kde o. i. externe učí aj slovenskú literatúru. Príležitostne spolupracuje s ÚČL AV ČR, tiež s Českým rozhlasom v Ostrave, a moderuje kultúrne podujatia v galérii Fiducia v Ostrave aj v Zelenom bare v Místku. Je člen literárnej poroty pre ceny Moravskosliezskeho kraja Jantar.

MAGOVÁ, Gabriela vyštudovala slovenčinu a angličtinu na FF UK, pracovala v ÚSvL SAV, neskôr viedla Revue svetovej literatúry (2016 – 2018); pracuje v rádiu Devín. Prekladá prózu a poéziu z maďarčiny: romány G. Dragomána (Biely kráľ, Hranica), S. Máraiho (Vzbúrenci, Hlas, Posila) a A. Szerba (Cesta za mesačnej noci), poviedky J. Gazdaga a P. Száza, básnické zbierky K. Tóth a monografiu E. Bojtára Vysnívali sme si vlasť a národ.

MACHALA, Lubomír (1958) je literárny vedec a kritik, profesor na FF Univerzite Palackého v Olomouci, kde vyštudoval češtinu a občiansku náuku. Výskumne sa venuje najmä súčasnej próze, i slovenskej. Od r. 1997 pracuje aj na AV ČR. V rokoch 1997–2007 bol dramaturgom a moderátorom Literárneho festivalu organizovaného v rámci knižného veľtrhu Libri v Olomouci. Z posledných prác: Panorama české literatury. 1. a 2. díl (obidva 2015).

MAJEREK, Rafał (1975) je poľský literárny vedec, pôsobí v Inštitúte slovanskej filológie Jagelovskej univerzity v Krakove. Odborne sa venuje otázkam slovenskej národnej a kultúrnej identity a problematike najnovšej slovenskej prózy. Vydal monografiu Pamięć – mit – tożsamość. Słowackie procesy autoidentyfikacyjne w okresie odrodzenia narodowego (Pamäť – mýtus – identita. Slovenské autoidentifikačné procesy v období národného obrodenia, 2011).

MÁJOVSKÝ (1995) narodil sa, vyrastal a žije v Bratislave. V súčasnosti študuje na Katedre filozofie a dejín filozofie FF UK v Bratislave. Publikoval v Dotykoch a na konte má viacero literárnych cien z domáceho prostredia (Cena D. Tupého, cena J. Braneckého, Wolkrova Polianka).

MAKARA, Martin (1997) – študuje slovenský a anglický jazyk a literatúru na FF UPJŠ v Košiciach. Publikuje v mesačníku Kapitál a na kultúrno-spoločenskom portáli Pole. V Spišskej Novej Vsi organizuje pravidelnú prehliadku dokumentárneho, animovaného a experimentálneho filmu.

MALÍČEK, Juraj (1974) – sa venuje teórii populárnej kultúry v čo najširších, až civilizáciu definujúcich kontextoch. Pôsobí v Ústave literárnej a umeleckej komunikácie FF UKF v Nitre, kde prednáša disciplíny spojené s populárnou kultúrou a interpretáciou a dejinami filmu.

MÁLKOVÁ, Iva (1962) – pôsobí na Katedre českej literatúry a literárnej vedy FF Ostravské univerzity, výskumne sa zameriava na českú literatúru 20. storočia, v monografiách a edíciách (listov, básnického diela) sa venovala V. Závadovi (napr. Hledání Viléma Závady, 2003), F. Hrubínovi (František Hrubín – z archivních fondů, 2011), J. Šavrdovi (Jaromír Šavrda. Tvůrce v zástupu i v opozici, 2017).

MALÝ, Radek (1977) je literárny vedec, básnik a prekladateľ. Odborne sa venuje rozličným otázkam nemeckej i českej literatúry 20. storočia. Za zbierku básní Vraní zpěvy (2002) získal Cenu Jiřího Ortena a za knihu Větrní (2005) cenu Magnesia Litera. Píše tiež básne pre deti, napr. Kamarádi z abecedy (2012) a i. Do češtiny prekladá texty nemecky píšucich autorov, napríklad básne G. Trakla.

MARENČIN, Albert (1922 – 2019) – spisovateľ, básnik, surrealista, filmár, dramaturg. Vyštudoval FF UK v Bratislave a v roku 1944 sa zúčastnil v SNP. Po vojne pracoval ako redaktor denníka Národná obroda. V rokoch 1945 – 1947 študoval na Sorbonne, a zároveň na vysokej filmovej škole v Paríži. Od roku 1949 do roku 1972 pôsobil ako lektor, dramaturg a scenárista Československého štátneho filmu v Bratislave, spolupracoval na štyridsiatke hraných filmoch (Pieseň o sivom holubovi, Prerušená pieseň…) a významných koprodukciách (Muž, ktorý luže a Eden a potom A. Robbe-Grilleta). Neskôr bol z politických dôvodov prepustený a nemohol publikovať. Do roku 1987 pracoval v SNG. V ostatných rokoch písal najmä spomienkové knihy a venoval sa umeleckému prekladu. Bol členom Kolégia ´patafyziky v Paríži a Skupiny českých a slovenských surrealistov.

MARKOVIČ, Pavol (1978) – pôsobí na Katedre slovenskej literatúry a literárnej vedy ISMŠ FF PU v Prešove. Výskumne sa venuje najmä staršej slovenskej literatúre, literatúre národného obrodenia, ale aj literárnej kritike. Je autorom monografie Interpretačné horizonty staršej slovenskej literatúry (2012).

MASARYK, Matej (1987) pôsobí ako lektor slovenského jazyka a kultúry na Katedre slovenskej filológie Užhorodskej národnej univerzity. V roku 2015 zostavil knižný výber krátkych próz Janka Alexyho a v roku 2017 vyšla jeho monografia Zabudnutý svet: Próza Janka Alexyho v rokoch 1914 – 1930. Výskumne sa venuje predovšetkým slovenskej próze 1. polovice dvadsiateho storočia. 

MERSE, Pál SZEREDI (1990) je historik umenia, doktorand Univerzity Loránda Eötvösa (ELTE) a spolupracovník Petőfiho literárneho múzea – Kassákovho múzea. Venuje sa výskumu maďarského avantgardného umenia 20. rokov 20. storočia a jeho medzinárodným súvislostiam.

MIČKO, Ján (1978) je slovenský prozaik, esejista, filozof, teológ, judaista, etik a scenárista, člen redakčnej rady časopisu pre kresťanskú kultúru Verbum. Zaoberá sa literatúrou magického realizmu (G. García Márquez, A. Carpentier, V. Pankovčín), symbolizmu, a tiež interpretáciou textov J. Kerouaca a R. Slobodu. Vydal dve prozaické zbierky: Ako ustrážiť prítomnosť (2011) a Laterna magica (2013).

MIHALKOVIČ, Boris (1961) – sa venuje pôvodnej tvorbe, literárnej kritike predovšetkým súčasnej slovenskej poézie a sporadicky i prekladom z francúzštiny. Doposiaľ vydal štyri básnické zbierky (Kocky ľadu, 1988; Milovať, 1999; Slnko nad Modrou, 2011; Môj nebeský kôň, 2016) a dva knižné preklady z francúzštiny (F. de La Rochefoucauld: Maximy, 1999; M. Proust: Eseje, 2017). Žije v Modre.

MICHALOVIČ, Peter (1960) vyštudoval odbor filozofia a estetika na FF UK v Bratislave, kde od roku 1987 pôsobí. Prednáša aj na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU v Bratislave. Zaoberá sa estetickou teóriou, štrukturalizmom, postštrukturalizmom a teóriou rozprávania. Je autorom mnohých knižných publikácií, napr. Úvod do štrukturalizmu a postštrukturalizmu (1997, s Pavlom Minárom), Interpretatio. Fila – Klimt (2007), Ivan Csudai: Vita brevis, ars longa (2010), Rudolf Fila (2016, spolu s Ľ. Hološkom). Publikoval vyše 400 vedeckých štúdií a odborných článkov. Venuje sa aj kurátorskej činnosti, realizoval viac ako 90 výstav doma aj v zahraničí, napríklad v Ríme, Prahe, Budapešti a Moskve.

MIKŠÍK, Matúš (1988) – od mája 2016 pôsobí ako šéfredaktor mesačníka Knižná revue, zároveň je doktorandom na FiF UK – v dizertačnej práci sa venuje poézii Ivana Laučíka. Príležitostne sa objavuje ako knižný redaktor prózy aj poézie, moderátor literárnych podujatí aj ako recenzent v rôznych domácich literárnych časopisoch.

MIKULA, Valér je literárny kritik a vedec, pôsobí ako profesor slovenskej literatúry na FF UK v Bratislave, príležitostne prekladá z francúzštiny. Vydal viacero literárnokritických kníh a literárnovedných monografií, bol vedúcim autorského kolektívu Slovníka slovenských spisovateľov (1999, 2005). Edične sa venoval dielu S. H. Vajanského, J. Jesenského, J. Kostru, M. Válka. Jeho najnovšou publikáciou je komentovaná antológia Socialistický realizmus v slovenskej poézii (2017).

MILČÁK, Marián (1960) – prednáša na FF UPJŠ Košice, venuje sa teórii básnického textu, pôvodnej tvorbe a umeleckému prekladu (najmä z poľštiny). Je autorom viacerých básnických zbierok, naposledy Teserakt (2018), Hra s hadmi (2014) a Siedma kniha spánku (2006). Do slovenčiny preložil poéziu Z. Herberta a Cz. Miłosza (spolu s P. Milčákom). Je spolueditor publikácií Ako sa číta báseň (Modrý Peter, 2013) a Ako sa číta báseň II. (MP, 2016). Žije v Levoči.

MILČÁK, Peter (1966) je básnik, vydavateľ, esejista, prekladateľ a pedagóg. Z posledných kníh: básnická zbierka Brum (2012) a kniha úvah Mŕtve kvety medzi živými (2017). Od roku 1991 vedie vydavateľstvo Modrý Peter, v súčasnosti pôsobí na Bieloruskej štátnej univerzite v Minsku.

MILTON, John (1608 – 1674) – anglický básnik, vzdelanec a politik, odporca monarchie a zástanca republiky, jeden z popredných predstaviteľov anglickej barokovej literatúry. V r. 1652 prišiel o zrak. Jeho vrcholným dielom je biblický epos Paradise Lost (Stratený raj, 1667). Naň nadviazal dielom Paradise Regained (Znovunájdený raj) a knižnou drámou Samson Agonistes (1671).

MISKOVICS, Patrik (1995) je študent slovakistiky a anglistiky na Pedagogickej fakulte Trnavskej univerzity. Z literárnoteoretického hľadiska sa zaujíma, okrem iného, o periférne literárne prejavy a staršiu slovenskú literatúru. Vo svojej diplomovej práci sa venuje fenoménu flanérstva.

MITANA, Dušan (1946 – 2019) patrí medzi najvýraznejšie osobnosti slovenskej literatúry posledného polstoročia. Svoje prvé texty uverejňoval v Mladej tvorbe, neskôr prispieval aj do Romboidu či Slovenských pohľadov. Knižne debutoval zbierkou poviedok Psie dni (1970), ktorá je dodnes považovaná za jednu z najlepších kníh v danom žánri. Ďalej sa predstavil knihami Patagónia (1972), Nočné správy (1976), Koniec hry (1984), Hľadanie strateného autora (1991), Slovenský poker (1993), Návrat Krista (1999), Môj rodný cintorín (2000) a Zjavenie (2005). Okrem toho sa tiež venoval básnickej tvorbe a písaniu televíznych a filmových scenárov. Literárny vedec Tomáš Horváth o ňom a jeho tvorbe napísal monografiu Dušan Mitana (Kalligram, 2000).

MITKA, Marek (1980) – pôsobí na Katedre stredoeurópskych štúdií FF Prešovskej univerzity. Primárne sa venuje dejinám slovenskej, českej a poľskej literatúry 20. storočia a po roku 2000, ako aj literárnej kritike a teórii prekladu. Vydal monografie Fragmentárnosť a tragično v slovanskej próze po roku 1989 (2013) a Stredoeurópska próza moderny. Poetologický a personálny koncept (2017). Je autorom literárnokritickej práce Sub rosa dictum a iné texty (2015). Prekladá z bulharskej a poľskej literatúry (napr. F. Nastulczyk, W. Widłak).

MITKOVÁ, Natália (1992) je absolventka FF UKF v Nitre, v súčasnosti pôsobí ako interná doktorandka na FF UKF v Nitre. V dizertačnej práci sa venuje oblasti súčasnej slovenskej memoárovej literatúry.

MOJŽIŠ, Juraj (1938) je slovenský filmový a výtvarný teoretik, filmový architekt a scénograf. Je autorom viacerých knižných monografií o slovenských výtvarníkoch i filmároch. Za knižnú zbierku esejí Voľným okom II. získal Cenu D. Tatarku. Od začiatku 90. rokov do roku 2014 viedol interpretačný seminár na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU v Bratislave.

MOJŽIŠOVÁ, Michaela (1975) pracuje v Ústave divadelnej a filmovej vedy SAV. Je uznávanou odborníčkou na dejiny a teóriu slovenského operného divadla. V roku 2011 vydala monografiu Od Fausta k Orfeovi. Opera na Slovensku 1989 – 2009 vo svetle inscenačných poetík. Pôsobí aj ako hlavná redaktorka časopisu Slovenské divadlo.

MORAVČÍKOVÁ, Dominika (1992) pochádza zo Strečna, žije v Prahe. Študuje hudobnú vedu, píše pre Kapitál, pracuje v Národnom múzeu ČR.

MORT, Vaľžyna (1981, Minsk) je autorkou zbierok v bieloruštine a v angličtine Som tenučká ako tvoje mihalnice (2005), Factory of Tears (2008), Collected Body (2011), Epidémia ruží (2017). Od roku 2006 žije v USA, prednáša poéziu na Cornell University. Je laureátkou medzinarodných literárnych cien Crystal of Vilenica (Slovinsko, 2005), Burda Poetry Prize (Nemecko, 2008), The Bess Hokin Prize (2010).

MÜNZ, Teodor (1926) – po vojne vyštudoval filozofiu na FiF UK, nato nastúpil ako vedecký pracovník do Filozofického ústavu novozaloženej Slovenskej akadémie vied a umení, kde pracoval až do dôchodku (1972). Spracovával najmä osvietenské obdobie dejín slovenskej filozofie, publikoval množstvo štúdií a niekoľko monografií. Na FiF UK hosťujúco prednášal osvietenstvo a nemeckú idealistickú filozofiu; z nej preložil a publikoval 15 diel (Kant, Hegel, Fichte, Feuerbach, Nietzsche a iní). Známe sú jeho Listy filozofom (2002), po Odchádzame? (2019) už pripravuje svoju ďalšiu knihu.

 

N

NÁDASKAY, Viliam (1994) – pôsobí ako interný doktorand v Ústave slovenskej literatúry SAV v Bratislave, kde sa zaoberá výskumom socialistického realizmu. Svoje recenzie publikuje v časopisoch Vlna, Glosolália či Kapitál, tiež na portáli PLAV – Platforma pre literatúru a výskum.

NAGY, Dado (1970) – vyštudoval kombináciu angličtina – ruština na FFUK a od roku 1993 sa venuje príprave a moderovaniu programov o knihách a literatúre. Začínal v súkromnom rádiu Twist a neskôr pokračoval v Slovenskej televízii a rozhlase. Momentálne pripravuje reláciu Literárna revue a pravidelnú rubriku Okamihy knihy na Rádiu Slovensko.

NAGYOVÁ, Lenka (1992) vyštudovala prekladateľstvo a tlmočníctvo na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici, neskôr na univerzite Eötvösa Loránda v Budapešti. Pracuje na Veľvyslanectve Slovenskej republiky v Maďarsku (aj) ako prekladateľka.

NOVAKOVIĆ, Duško (1948) je srbský básnik, klasik modernej poézie, význačný predstaviteľ verizmu. Pracoval ako redaktor, resp. šéfredaktor časopisov Književna reč, Književnost, Književne novine, Ovdje. V súčasnosti pôsobí ako tajomník Srbského centra PEN. Výber z jeho veršov vyšiel vo francúzštine, nemčine, angličtine (zostavil americký básnik Charles Simic), dve literárnovedné publikácie venované jeho poézii vyšli v rokoch 1999, 2011.

 

O

OLEJNÍKOVÁ, Daniela (1986) patrí medzi popredné osobnosti súčasnej knižnej ilustrácie na Slovensku. Vyštudovala odbor grafika a iné médiá na VŠVU v Bratislave. Z množstva publikácií, ktoré zdobia jej kresby, možno spomenúť slovenský preklad románu I. Calvina Neviditeľné mestá, ďalej preklad novely R. Brautigana V melónovom cukre či detskú knihu M. Vadasa Útek. Za svoje práce získala viacero ocenení, medzi nimi aj v súťažiach „Najkrajšie knihy Slovenska“ a „Nejkrásnější české knihy“. Spolupracuje aj so zahraničnými vydavateľstvami.

ORAVCOVÁ, Alena (1992) – je doktorandka na Katedre slovakistiky, slovanských filológií a komunikácie FF UPJŠ v Košiciach. Venuje sa poetike básnického a prozaického textu. Tohto roku jej pod názvom Odveká neprispôsobivosť sôch vychádza vo vydavateľstve FAMAart básnický debut.

ORAVECZ, Imre (1943) je básnik a prozaik. Pochádza zo severomaďarskej obce Szajla, v ktorej žije aj slovenské obyvateľstvo. Zbierka básní Človek chytajúci ryby (Halászóember) je poklonou rodnej obci. Vyštudoval nemčinu a maďarčinu (neskôr študoval a prednášal aj na amerických univerzitách), doma však z politických dôvodov nemohol učiť. Od 70. rokov patril k popredným básnikom, ktorí začali v poézii presadzovať vecnosť. V románovej trilógii Deti hrudy (A rög gyermekei, 2018) autobiograficky spracoval aj svoj vlastný rodinný príbeh.

ORESKÁ, Júlia (1996) je študentka scenáristiky a dramaturgie hraného filmu na FTF VŠMU. V r. 2017 získala prémiu v súťaži „Poviedka“, je laureátka viacerých literárnych súťaží.

 

P

PALAŠČÁK, Jozef (1984) – je spisovateľ, pracuje ako literárny redaktor v rozhlase. Napísal dve zbierky básní (TELOI, 2008; Notácia 2014) a jednu poetickú bibliofíliu (Otec, Syn a Cudzinka, 2010). V roku 2017 bol spoluautorom hry Divadla Na Peróne Slovenský raj. Prózu, eseje a kritiky publikoval na internete, v zborníkoch, časopisecky a v rozhlase.

PANÁČKOVÁ, Lucia  (1993) vyštudovala slovenský jazyk a literatúru a etickú výchovu na UMB v Banskej Bystrici. V súčasnosti pôsobí ako kurátorka pre literárne zbierky v Literárnom a hudobnom múzeu v Banskej Bystrici. Venuje sa recenzovaniu súčasnej slovenskej literatúry, predovšetkým tvorby pre deti, spolupracuje aj s divadlom.

PANKOVČÍN, Václav (1968 – 1999) – vyrastal vo východoslovenskom Papíne, absolvoval chemické učilište a po maturite dva roky pracoval ako robotník v Chemlone Humenné. V rokoch 1986 – 1990 študoval žurnalistiku na FF UK, kde neskôr aj učil. V spolupráci s Inštitútom pre verejné otázky pripravoval sériu reportáží o živote Rómov na Slovensku, pracoval ako reportér denníkov Telegraf, Smena, SME a Pravda. Debutoval knihou pre deti Mamut v chladničke (1992), pre dospelých čitateľov vydal tri zbierky poviedok: Asi som neprišiel len tak (1992), Marakéš (1994) a Bude to pekný pohreb (1997), novelu Tri ženy pod orechom (1996) a dva romány – Polárny motýľ (1997), K-85 (1998). Román Lináres dokončoval niekoľko dní pred svojím náhlym úmrtím. Pochovaný je na Vrakunskom cintoríne v Bratislave.

PAPCUN, Michael (1996) pochádza z Piešťan, študuje film v Bratislave, ako hudobný redaktor pôsobí v mesačníku Kapitál.

PASSIA, Radoslav (1977) je literárny vedec a publicista. V ÚSlL SAV v Bratislave sa venuje výskumu slovenskej literatúry 20. a 21. storočia v stredoeurópskych súvislostiach. V ostatnom čase ako editor pripravil publikáciu Minulosť, súčasnosť a perspektívy literárnovednej slovakistiky (Platforma pre literatúru a výskum, 2018) a ako spolueditor knihu Spisovateľ ako sociálna rola (VEDA, 2018, spolu s V. Barboríkom). Je šéfredaktorom časopisu Knižná revue.

PASTIRČÁK, Daniel (1959) je teológ, duchovný Cirkvi bratskej, spisovateľ, básnik, esejista, knižný ilustrátor, autor zbierok básní – Tehilim, Kristus v Bruseli, V a Slovo o Slove. Posledné prozaické dielo Mini mýty (2011) získalo cenu Obce slovenských spisovateľov. Najnovšie publikoval rozprávkové knihy O kresbe, čo ožila, O lietajúcej AlžbetkeStarec a dieťa, knihu meditácii nad Jánovým evanjeliom Vietor veje, kam chce a knihy esejí V tieni mŕtveho BohaDekalóg (podľa Kieslowského)

PAŠTEKOVÁ, Soňa (1960) je literárna teoretička a historička. Venuje sa dejinám ruskej literatúry so zameraním na obdobie ruskej literárnej moderny a avantgardy, ako aj otázkam recepcie a dejín umeleckého prekladu z ruskej literatúry na Slovensku. Pracuje v Ústave svetovej literatúry SAV v Bratislave.

PÁTKOVÁ, Jana (1973) vyštudovala český jazyk a literatúru a slovakistiku, v súčasnej dobe pôsobí na Katedre stredoeurópských štúdií Filozofickej fakulty Univerzity Karlovej. Venuje sa dejinám slovenskej literatúry, kontaktom českej a slovenskej literatúry a umeleckému prekladu. Popri edičnej a prekladateľskej práci publikovala literárnohistorické štúdie v časopisoch Slovenská literatúra, Česká literatura, Slavia; prispela do kolektívnych monografií, napr. Ľudovít Štúr: štúdie a eseje (2015).

PAUKOV, Marián (1950) je absolvent vedy o výtvarnom umení na FF UK v Bratislave, v r. 1989 získal doktorát v odbore filozofia na Moskovskej štátnej univerzite v Moskve. Svoje texty publikoval v časopisoch, katalógoch a i. Pedagogicky pôsobil na VŠVU v Bratislave, v súčasnosti vyučuje humanitné predmety na STU v Bratislave.

PAULINYOVÁ, Mariana (1947) vyštudovala klasickú filológiu a francúzštinu na FF UK v Bratislave. Pracovala ako stredoškolská aj vysokoškolská pedagogička, vydavateľská redaktorka, novinárka. Rediguje a prekladá z francúzštiny.

PAVELKOVÁ, Daniela je pseudonym. Autorka pracuje vo verejnej správe, venuje sa aj písaniu iných žánrov, napríklad poézie, publikovala tiež pod inými (takisto rodovými) priezviskami.

PAVLOVIČOVÁ, Kristína (1983) – vyučuje na Katedre slovenského jazyka a literatúry PdF TU v Trnave. Je autorkou troch samostatných a jednej kolektívnej vedeckej monografie, jednej učebnice a vyše tridsiatich vedeckých a odborných štúdií. Zaoberá sa staršou slovenskou literatúrou, najmä staroslovienskou, a dielom Rudolfa Dilonga a Valérie Reiszovej.

PČOLA, Marián (1976) – žije v Prahe, zamestnaný je v prekladateľskej agentúre. Vyštudoval rusistiku a anglistiku v Banskej Bystrici, na FF Karlovej univerzity získal doktorát v oblasti Slovanské literatúry (2013). Názov jeho dizertačnej práce: Za hranicami fikčného rozprávania: Interpretačné prístupy k umeleckým a mimoumeleckým typom narácie – vyšla aj ako monografia (2016).

PETR, Pavel (1969) pracoval v robotníckych profesiách, od roku 1992 je zamestnaný ako kurátor v Krajskej galérii v Zlíne. Do roku 2001 vydal deväť kníh poézie, nasledovala skladba rozdelená do jednotlivých kníh – Řeckořím (2001), S tebou tmavé louky roztroušených ostrovů – elegie (2004), Ve spánku sluncem jsi voněl (2008), Apollónové s černými olivami (2010), Ostrovánek (2012), Nic na sobě nemít (2016). Vydal i denníkovú prózu – Z Javoriny (2007). Doposiaľ mu vyšli dva knižné výbery – Aréna Pegas (2009) a výber z milostnej poézie Ucítíš slanou chuť a potom vůni hermelínu (2014).

PETRÍK, Vladimír (1929 – 2017) po absolvovaní gymnázia v Liptovskom Mikuláši študoval slovenčinu a literárnu vedu na FF vtedajšej Slovenskej univerzity v Bratislave. Venoval sa literárnej vede i editorskej činnosti – bol dlhoročný pracovník Ústavu slovenskej literatúry SAV a zároveň redaktor časopisov Slovenská literatúra, Kultúrny život, Slovenské pohľady. Jeho literárnovedné, literárnohistorické a literárnokritické dielo má vo výskume slovenskej literatúry 20. storočia zásadný význam.

PIŠŤANEK, Peter (1960 – 2015) vyštudoval VŠMU v Bratislave, odbor dramaturgia a scenáristika, vystriedal viacero zamestnaní (strážca parkoviska, strojník, robotník v sklade kulís atď.). Spoluzaložil internetový časopis inZine, istý čas pracoval v televízii a roky spolupracoval so Slovenským rozhlasom. Vytvoril autorskú dvojicu s Dušanom Taragelom, spolu vydali zbierku poviedok Sekerou & nožom (1999). Preslávil ho však už jeho debutový román Rivers of Babylon (1991), ktorý preložili do mnohých svetových jazykov a bol tiež sfilmovaný; 2. časť vyšla v r. 1994 a 3. časť v r. 1999. Sfilmovaná bola aj novela Muzika z knihy Mladý Dônč (1993), podobne román Rukojemník – Lokomotívy v daždi (2014). Jeho veľkým vzorom bol prozaik Rudolf Sloboda; obidvaja žili v Devínskej Novej Vsi neďaleko Bratislavy a zo života odišli dobrovoľne.

POGAČAR, Marko (1984) je chorvátsky básnik, prozaik, cestovateľ a literárny kritik; autor siedmich básnických a jednej prozaickej zbierky, knihy reportáží a troch esejistických publikácií, podistým najprekladanejší autor generácie tridsiatnikov. Redaktor časopisov Zarez a Quorum.

POTOČÁR, Radovan (1993) je absolvent Fakulty sociálnych vied Karlovej univerzity a FAMU. Debutoval zbierkou poviedok Nádych (KK Bagala, 2018). Je spoluorganizátorom projektu „Medziriadky“, ktorý zahŕňa literárnu súťaž, týždňové sústredenie finalistov a pravidelné autorské čítania v rôznych mestách Slovenska.

PROCHÁZKA, Peter (1952) je fotograf a dokumentarista, narodil sa a žije v Bratislave. Fotografuje od 21. augusta 1968, dokumentuje najmä kultúrny a literárny život. Fotografie prezentoval na viac ako 20 výstavách, objavili sa aj vo viacerých filmoch a digitálnych projekciách a v takmer 70 publikáciách, napr. K. Földvári: O sebe; A. Dobrovodský: Kurič v letnom kine; J. Štrasser: Rozhovory s Ivanom Štrpkom, A. Kalinová: Mojich sedem životov a i. Je laureát Ceny SLOVAK PRESS PHOTO 2015.

PRUŠKOVÁ, Zora (1958) – pracuje v Ústave slovenskej literatúry SAV v Bratislave. Ako textový interpret a  typológ  sa prednostne venuje problematike autorských poetík a prozaických žánrov z druhej polovice 20. storočia. Je autorkou viacerých monografií, naposledy: Ako si porozumieť s literatúrou. Niekoľko poznámok o vzťahu medzi autorom, rozprávaním a žánrom v modernej próze (2016).

 

R

RAAGO, Pavel – do bieloruštiny preložil román Žo Langerovej Vtedy v Bratislave. Môj život s Oskarom L. (2012) a básne J. Buzássyho, I. Štrpku a I. Laučíka do antológie súčasnej slovenskej poézie „Polemika s optimizmom“ (2014). Vyučuje slovenčinu a bieloruštinu na Bieloruskej štátnej univerzite v Minsku.

RAKÚS, Stanislav (1940) je prozaik a literárny teoretik, emeritný profesor Prešovskej univerzity. Ako prozaik sa uviedol novelou Žobráci (1976) a poviedkovou zbierkou Pieseň o studničnej vode (1979). Svoje pedagogické skúsenosti reflektoval v novele Temporálne poznámky (1993), v románoch Nenapísaný román (2004) a Excentrická univerzita (2008), a tiež v poviedkových zbierkach Telegram (2009) a Fáza uvoľnenia (2013). Okrem umeleckých próz a knihy pre deti vydal niekoľko teoretických publikácií, v ktorých sa venuje problematike tvarovania prozaického textu. V roku 2010 získal Cenu Anasoft litera za prózu Telegram. Žije v Košiciach.

RAKÚSOVÁ, Gabriela (1943) pôsobí v Košiciach. V časopisoch a denníkoch publikuje literárne kritiky a reflexie na diela našej a inonárodnej literatúry. Pre rozhlas vytvorila niekoľko dramatizácií próz, hesiel do Poetologického slovníka a pásem do relácie Autor na dnes. Je autorkou kníh Z literárnych reflexií (2015), Medzi realitou a jej znakom a Fiktívne rozhovory (obidve 2018).

RAZANAY, Ales (1947) je jeden z najvýznamnejších bieloruských básnikov, vydal takmer 30 básnických zbierok, v ostatnom čase napríklad Hlina. Kameň. Železo (2000), Lesná cesta (2005), Dážd: jazero v akupunktúre (2007), Včela začala svoju púť (2009). Aktívne prekladá z litovského, lotyšského, gruzínskeho, bulharského, srbského, českého, a anglického jazyka. Je nositeľom niekoľkých ocenení vrátane Herderovej ceny (2003).

REBRO, Derek – vyštudoval FF UK, kde získal doktorát z literárnej vedy a viedol rôzne semináre. Vydal dve literárnovedné monografie a tri zbierky poézie, naposledy Nie som svoj typ (2018). Od roku 2012 je šéfredaktor rodovo orientovaného časopisu Glosolália.

RÉDEY, Zoltán (1968) pôsobí v Ústave literárnej a umeleckej komunikácie FF UKF v Nitre. Predmetom jeho odborného záujmu je teória literatúry, interpretácia literárneho, predovšetkým básnického diela, slovenská literatúra 20. a 21. storočia, osobitne súčasná ponovembrová poézia a jej poetologické a recepčno-interpretačné aspekty. Z tejto oblasti publikoval viaceré knižné monografie, ostatná vydaná je kniha Od „poézie vecí“ k „poetike vecnosti“. Lyrika Štefana Strážaya (2017).

REPAR, Stanislava CHROBÁKOVÁ (1960) je slovenská a slovinská autorka, prekladateľka a literárna vedkyňa, tiež editorka a vydavateľka. Vyštudovala filozofiu, estetiku a literárnu vedu, na Slovensku v poslednom čase založila a vedie literárny časopis Fraktál (2018), v Slovinsku knižnú edíciu Fraktal (2003). Preložila 26 knižných titulov, je autorkou 26 kníh poézie, prózy, esejí, kritík, štúdií + rozsiahlych odborných expertíz, naposledy jej vyšli: v slovinčine básnická zbierka Rauma Blues a monografia Iniciacije ali književnost onkraj vidnega (obidve 2018,), v slovenčine monografia Bielym atramentom: feministická literárna kritika a gynokritika (2019). V príprave na rok 2020 sú knihy Balans; epistolaeDiaGnóza L. Žije medzi Bratislavou, Ľubľanou a fínskou Raumou.

RIŠKOVÁ, Lenka (1980) je literárna historička, venuje sa prevažne slovenskej literatúre prelomu 18. a 19. storočia. V roku 2014 vydala monografiu Básnické umenie podľa Bohuslava Tablica, jeho tvorbou sa zaoberala aj vo viacerých odborných štúdiách. Pôsobí v Ústave slovenskej literatúry SAV v Bratislave.

RITTEROVÁ, Kateřina je literárna vedkyňa, vysokoškolská pedagogička a prekladateľka. Odborne sa venuje najmä portugalskej literatúre, svoje vedecké práce publikuje doma i v zahraničí. Pôsobí na Katedre romanistiky FF UP v Olomouci.

ROBAYNA, Andrés SÁNCHEZ (1952) je básnik, esejista a prekladateľ (W. Stevens, W. Wordsworth, H. de Campos, P. Valéry) patrí k najvýznamnejším osobnostiam súčasnej španielskej poézie. Napísal 12 zbierok básní, ktoré boli preložené do 10 jazykov. Vedie Katedru španielskej literatúry Universidad de La Laguna (Tenerife) a Dielňu umeleckého prekladu.

RODAN, Martin (1947) vyrastal v Žiline, študoval klasickú filológiu, francúzštinu a filozofiu na univerzitách v Bratislave, Jeruzaleme a Clermont-Ferrand vo Francúzsku. Ako docent prednáša na Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme, publikuje knihy, vedecké štúdie i populárno-vedecké články najmä po francúzsky a po hebrejsky.

RODRÍGUEZ, Silvia (1970) je autorkou 10 zbierok poézie. Zo začiatku rebelka, neskôr hĺbavá hľadačka – najmä šťastných okamihov detstva v konfrontácii s dospelosťou. Jej posledná kniha Padresueño (Otčesen, 2018) je poctou pamiatke náhle zosnulému otcovi. Kniha nadväzuje nielen na bohatú tradíciu elégie v španielskej poézii, ale aj na kanárske „endechas“, spevy smútku, ktoré sú historicky prvými prejavmi v písomníctve tohto súostrovia.

RÖHRIG, Géza (1967) je básnik a herec. Vyrastal v náhradnej rodine, v 80. rokoch založil punkovú kapelu. V 90. rokoch vyštudoval Vysokú školu divadelného a filmového umenia. Debutoval básnickou zbierkou Hamvasztókönyv (Kremačná kniha, 1995). Od r. 2000 žije v New Yorku, v Bronxe; tu vyštudoval na Jewish Theological Seminary. Hral hlavnú úlohu v maďarskom filme Saulov syn, ktorý získal v r. 2016 Oscara. Jeho poslednú zbierku Angyalvakond (Anjelský krtko, 2018) z prostredia bezdomovcov vydala nadácia Fedél Nélkül (Bez strechy nad hlavou), výťažky idú na charitu.

ROZINAJOVÁ, Martina (1984) je grafická dizajnérka a ilustrátorka. Vyštudovala odbor vizuálna komunikácia na VŠVU v Bratislave. Ako knižná dizajnérka aj ilustrátorka sa podieľa hlavne na tvorbe kníh pre deti (Ako sa Ema prestala báť, Divoká Makuľka, Hlbokomorské rozprávky, Je veľryba veľká ryba?, O Kazovi, ktorý si hľadal domček, a i.). V súčasnosti pôsobí aj ako grafická dizajnérka časopisu Slniečko. Spolu s J. Filípkom vytvorila projekt Školské písmo (www.skolskepismo.sk). Je držiteľkou viacerých ocenení.

ROŽŇOVÁ, Jitka (1976) je poetka, prekladateľka. Bola redaktorkou časopisu RAK (2004 – 2014), v súčasnosti prednáša žurnalistiku na UKF v Nitre. Z maďarčiny preložila viac než 30 diel, medzi inými 3 knihy S. Máraiho. Jej básnické zbierky Zhasínanie svetiel (2010) a Spriadanie slov (2013) sú dvojjazyčné. Žije v Nových Zámkoch.

RUTTKAYOVÁ, Ivica (1963) je poetka, prozaička, autorka rozhlasových hier. Dlhé roky pracuje ako redaktorka Rádia Devín RTVS. Debutovala v roku 2002 zbierkou Anjeličkárka –  Komentáre. V roku 2007 jej vyšla zbierka krátkych próz a rozhlasových dramatických textov Marylin miluje literatúru. Jej básnická zbierka Hadia žena (2012), získala prémiu Literárneho fondu v oblasti pôvodnej literárnej tvorby.

RUŽIČKOVÁ, Nóra (1977) je slovenská poetka a výtvarníčka. Vyštudovala VŠVU v Bratislave. Naposledy vydala básnickú zbierku Pobrežný výskum (2009) a zbierku experimentálne poézie a prózy Práce & Intimita (2012). Vo svojej výtvarnej tvorbe sa venuje videoumeniu a textovým animáciám.

RYBANSKÁ, Ivana LUKEŠ (1991) je výskumníčka na VŠE v Prahe a venuje sa výskumu organizácií a organizačných štruktúr. V rokoch 2013 až 2017 pracovala na rôznych pozíciách v rôznych českých malých vydavateľstvách.

RYČL, Václav (1966 – 1994) začal študovať na polygrafickom učilišti, po vážnom duševnom ochorení štúdium nedokončil. Pobyty v psychiatrických liečebniach sa stali materiálom na jeho umeleckú tvorbu; písal poviedky a básne, fotografoval, kreslil a maľoval. Poviedky a fotografie počas života publikoval časopisecky. Svoj život ukončil samovraždou. Posmrtne vyšiel knižne výber z jeho próz Pavilon č. 13 (2003) a výber z básnických textov Život je hrozný společník (2004).

RYŠAVÝ, Martin (1967) je český spisovateľ, scenárista a režisér, dvojnásobný laureát ceny Magnesia Litera za romány Cesty na Sibiř a Vrač. Pôsobí ako odborný asistent na FAMU.

ŘÍHOVÁ, Zuzana (1981) – vyštudovala bohemistiku a komparatistiku na FF UK v Prahe. Od r. 2007 pracuje v Ústave pre českú literatúru AV ČR, v rokoch 2014 – 2017 viedla Katedru českej literatúry na Oxfordskej univerzite. Dlhodobo sa venuje českej avantgarde, v r. 2016 publikovala monografiu Vprostřed davu. Česká avantgarda mezi individualismem a kolektivismem. V súčasnosti pripravuje knihu o českom modernizme v európskom kontexte.

 

S

SÁNDOROVÁ, Galina vyštudovala slovenčinu a hungaristiku na FF UK v Bratislave. Je autorkou viacerých knižných prekladov, okrem iného preložila historické práce Józsefa Demmela Ľudovít ŠtúrPanslávi v kaštieli, za ktoré získala prémiu Literárneho fondu.

SATINSKÁ, Lucia MOLNÁR (1986) vyštudovala komparatistiku, anglistiku-amerikanistiku a slovakistiku na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. Absolvovala ročný pobyt na inštitúte Bálinta Balassiho v Budapešti. Od r. 2011 pôsobí v Jazykovednom ústave Ľ. Štúra SAV. Jej hlavnou výskumnou témou je viacjazyčnosť na Slovensku.

SIVČOVÁ, Stanislava (1989) – vyštudovala anglický jazyk a literatúru a slovenský jazyk a literatúru na FF PU, v súčasnosti je externá doktorandka na FF PU. Vo svojej dizertačnej práci sa venuje prienikom populárnej a umeleckej literatúry v súčasnej slovenskej próze. Publikovala v časopisoch Rak, Glosolália, rozhlasové kritiky v RTVS.

SLÁDEK, Ondřej (1976) je český literárny vedec. Pracuje na PF Masarykovej univerzity v Brne a v Ústave pre českú literatúru AV ČR. Svoje odborné práce venuje najmä dejinám českej literárnej vedy. Najväčší ohlas mala zatiaľ jeho monografia Jan Mukařovský. Život a dílo (2015). Širší kolektív autorov pod jeho vedením vydal tento rok Slovník literárně vědného strukturalismu.

SMARŽOVÁ, Dana vyštudovala španielsky a taliansky jazyk, odbor prekladateľstvo a tlmočníctvo. Tieto dva jazyky príležitostne vyučuje, venuje sa tiež odbornému i umeleckému prekladu a tlmočeniu. Preložila krátku esej Peduarda Galeana pre Revue svetovej literatúry. V diplomovej práci sa zamerala na výrazové prostriedky v libretách talianskych opier.

SMIEŠKOVÁ, Lucia (1993) je absolventkou FF UKF v Nitre, kde pôsobí ako interná doktorandka na Katedre slovenského jazyka a literatúry. Vo svojej dizertačnej práci sa zaoberá obrazom komunistického režimu v súčasnej slovenskej próze. Svoje recenzie publikuje v časopisoch Romboid a Knižná revue

SOUČEK, Jakub (1989) vyštudoval slovenčinu a angličtinu na UPJŠ v Košiciach. Po absolvovaní doktorandského štúdia v oblasti literárnej vedy sa zamestnal na Inštitúte anglistiky a amerikanistiky na PU v Prešove, kde sa venuje americkej literatúre (s dôrazom na tvorbu Edgara Allana Poea) a teórii fantastiky. Súčasnú slovenskú literatúru reflektuje najmä vo svojich recenziách.

SOUČKOVÁ, Marta (1963) – pôsobí ako profesorka slovenskej literatúry na FF PU v Prešove, venuje sa najmä slovenskej ponovembrovej literatúre. Je autorkou monografií Personálna téma v prozaickom texte (2001) a P(r)ózy po roku 1989 (2009) či výberu zo svojich recenzií Do poslednej bodky (2015). Editovala viac ako desať zborníkov z medzinárodných konferencií o slovenskej literatúre po roku 1989 a 2000, v r. 2016 pripravila antológiu slovenskej poviedky 20. storočia Modern Dekameron. Huszadik századi szlovák novellák.

SPEVÁKOVÁ, Marína ŠIMÁKOVÁ (1981) je docentka na Katedre slovakistiky FF Univerzityv Novom Sade, Vojvodina. Vydala monografiu Podoby intertextuality v tvorbe Víťazoslava Hronca (2015), publikuje literárnovedné štúdie v tematických monografiách, zborníkoch a časopisoch v Srbsku aj v zahraničí. Žije v Báčskom Petrovci.

STANISLAVOVÁ, Zuzana (1951) – vedie Kabinet výskumu detskej reči a kultúry (na PF Prešovskej univerzity), výskumne sa zameriava na teóriu a dejiny literatúry pre deti a mládež. Viedla kolektív autorov Dejín slovenskej literatúry pre deti a mládež po roku 1960 (2010), jej najnovšou publikáciou (v spoluautorstve s I. Gal Drzewieckou) je Text a ilustrácia v prekladovej tvorbe pre deti a mládež na Slovensku (od 60. rokov 20. storočia po súčasnosť).

STANO, Dalimír (1958) je básnik, živí sa tiež ako redaktor a knižný grafik. Vydal okolo tucta básnických zbierok, naposledy Flexibuk No. 3, Láska je retro (obidve 2017) a Očistec / Purgatorio (2018). Je členom redakčného tímu časopisu Enter.

STARČEVIĆ, Goran (1966 – 2015) – chorvátsky esejista, filozof a historik, autor filozofických kníh Vlk v supermarkete (Ľubľana, 2011;  Pula, 2013), Cvičenie v existencii (Ľubľana, 2013) a Útek a vzbura (Záhreb, 2014). Vyštudoval novinárstvo, neskôr filozofiu a históriu, pracoval ako stredoškolský pedagóg. Nejaký čas sa v spoluautorstve – ako scenárista – venoval tvorbe komiksov pre deti a mládež (PIL 1987 – 2000), filozofické eseje a štúdie začal publikovať od roku 1997 ako nezávislý intelektuál. Filozofiu sa usiloval očistiť od akademickej formy a intelektuálneho hermetizmu a priblížiť ju širšej verejnosti, otvorenej mysleniu. Bol členom redakcie časopisu pre teóriu, kultúru a výtvarné umenie Tvrđa (Záhreb), literárneho časopisu Tema (Záhreb) a spolupracovníkom Stredoeurópskeho výskumného inštitútu Søren Kierkegaard  so sídlom v Ľubľane.

STEINER, Emil (1978) je spisovateľ a novinár, ale aj výskumník a vedec. Žije vo Philadelphii, tu prednáša žurnalistiku na jednej z miestnych univerzít – Rowan University. Vo svojom výskume sa zameriava na rituály publika a recepciu správ, športu a zábavných programov. Predtým ako začal pôsobiť na akademickej pôde, bol novinárom a editorom v novinách Washington Post. Pracoval ako člen tímu reportérov krátkych správ (Breaking News Reporting), ktorý v roku 2008 získal Pulitzerovu cenu.

STOJKOVIĆ, Dušan (1948, Belehrad) – je srbský básnik, prozaik, esejista, zostavovateľ antológií (kuriózne napr. antológií spisovateľov/spisovateliek, ktorí ukončili svoj život samovraždou), literárny kritik a prekladateľ. Tvorí tiež poéziu haiku, jeho diela boli ocenené doma aj v zahraničí a preložené do viacerých jazykov. Žije v Mladenovci.

STŘELEC, Karel vyštudoval češtinu a francúzštinu, vyučuje na FF Ostravskej univerzity, odborne sa venuje súčasnej českej próze, publikuje v domácich i zahraničných periodikách.

SUTHERLAND-SMITH, James (1948) je básnik-svetobežník so škótskymi koreňmi, v lete 1989 začal pracovať na Slovensku, kde sa neskôr aj usadil. Je autorom viac než desiatky básnických kníh a literárnych zošitov. V súčasnosti patrí k najvýznamnejším prekladateľom slovenskej literatúry do angličtiny. V slovenčine vyšiel výber z jeho celoživotnej tvorby pod názvom Pazúrik (2014). Ostatná zbierka poézie sa volá The river and a black cat (2018).

SUVÁK, Vladislav (1964) pôsobí na FF Prešovskej univerzity, zaoberá sa antickou etikou, sokratovskou literatúrou, kynizmom, Heideggerom, Foucaultom. V spolupráci s A. Kalašom a J. Cepkom vydáva komentované preklady sokratovských autorov. Vyšli Antisthenove zlomky (2013), Diogenove zlomky (2016), Aischinove zlomky (2020), pripravujú sa preklady Aristippa, Kratéta, Hipparchie a Diónových Rečí. Naposledy mu vyšla kniha esejí Ars vivendi: Umenie žiť medzi Sókratom a Foucaultom (2020). 

SVOBODOVÁ, Markéta (1971) – vyštudovala FF Univerzity Palackého v Olomouci, odbor teórie a dejiny výtvarných umení, v súčasnosti pracuje ako vedecká pracovníčka Ústavu dejín umenia AV ČR. Venuje sa najmä dejinám architektúry 19.–21. storočia. Je autorkou kníh Krematorium v procesu sekularizace českých zemí 20. století (Artefactum, 2013) a Bauhaus a Československo. Studenti/koncepty/kontakty (Kant, 2016), spolupracuje s časopismi Umění/Art, Stavba, Archiweb, A2 a i.

SZALAY, Zoltán (1985) je prozaik, publicista a právnik, bývalý šéfredaktor literárneho časopisu Irodalmi Szemle a denníka Új Szó. Je autorom šiestich kníh, v preklade P. Macsovszkého mu v slovenčine vyšiel román Drahí vendelíni (2017). Žije v Bratislave.

SZILASI, László (1964) je spisovateľ, esejista, literárny historik, docent na Univerzite v Szegede. Vo svojej literárnovednej práci sa okrem súčasnej maďarskej literatúry venuje aj dielu maďarského románopisca M.a Jókaiho. Medzi jeho najznámejšie diela patria romány Tretí most (Harmadik híd, 2014) a Lutherovi psi (Luther kutyái, 2018). Za svoje romány bol ocenený viacerými literárnymi cenami.

SZVOREN, Edina (1974) je spisovateľka a učiteľka hudby. Publikuje od roku 2005, doteraz jej vyšli štyri zbierky poviedok, dve z nich, Pertu a Ninc, és ne is legyen (Pertu; Nie je a nech ani nebude), vyšli v preklade do viacerých európskych jazykov. Je laureátkou ceny Attilu Józsefa, ceny Libri, EU Prize for Literature a ďalších.

ŠAFRANOVÁ, Lenka (1986) pôsobí na Katedre slovenskej literatúry a literárnej vedy FF PU v Prešove. Venuje sa predovšetkým súčasnej poézii, je zástupkyňa šéfredaktora časopisu Vertigo. Svoje štúdie pravidelne uverejňuje v domácich a zahraničných zborníkoch, recenzie publikuje najmä v časopisoch Glosolália a Vertigo. Je autorka básnickej zbierky post partum (2018).

ŠAKOVÁ, Jaroslava (1991) – pôsobí ako interná doktorandka v Ústave slovenskej literatúry SAV v Bratislave, vo svojej dizertačnej práci sa venuje výskumu podôb a premien nadrealizmu v slovenskej medzivojnovej poézii.

ŠEDIVÝ, Róbert (1983) pôsobil ako redaktor Rádia Devín, kde sa venoval slovenskej a svetovej literatúre. Je autorom a moderátorom mnohých relácií z cyklov Autor na dnes a Ľudia, Fakty, Udalosti. Po výlete do Kanady opäť pôsobí na Slovensku.

ŠESTÁKOVÁ, Zuzana (1971) študovala audiovizuálnu tvorbu a kunsthistóriu, je dlhoročná šéfredaktorka knižného vydavateľstva Eugenika, venovala sa aj experimentálnemu performatívnemu umeniu. Pracuje tiež ako prekladateľka a tlmočníčka, o. i. roky simultánne tlmočila filmy na MFF Bratislava,v posledných rokoch sú jej vášňou kone. Literatúru doposiaľ publikovala iba časopisecky.

ŠIMON, Ladislav (1938) – je básnik, prekladateľ a germanista. Debutoval básnickou zbierkou Dýchanie (1965), neskôr vydal: S kvapkou dúhy (1981), Za čo môžeme (1984) a i. Za preklad diela Naopak od H. M. Enzensbergera a poézie H. Heineho Piesne a vzdychy získal Cenu Jána Hollého. Odborne sa venuje problematike expresionizmu v nemeckej literatúre, recepcii nemeckej literatúry na Slovensku a teórii prekladu.

ŠÍSTEK, František (1977) je český historik a balkanista, vyučuje na Inštitúte medzinárodných štúdií FSV Karlovej univerzity. Výskumne sa zameriava na moderné dejiny, tradičné spoločnosti, modernizáciu a národné identity Balkánu. Venuje sa aj literárnej a prekladateľskej činnosti.

ŠPAČEK, Jozef (1950) je slovenský prozaik a literárny kritik, pracoval ako stredoškolský pedagóg. Je autorom viacerých próz, v ostatnom čase vydal: V ulitách (2008), Niečo o abecede (2006) a Pascalov tieň (2017). Pre maturantov napísal príručku Slovenská a svetová literatúra k maturite (2000) a literárnokritické texty publikoval v knihách Nepovinné čítanie (2015) a Od slova do SLOVA (2016).

ŠRANK, Jaroslav (1975) – pôsobí na Katedre slovenského jazyka a literatúry PF UK v Bratislave, venuje sa najmä analýze, interpretácii a kritike súčasnej poézie. Doteraz vydal 4 publikácie, k najnovším patria Individualizovaná literatúra (2013) a Aktéri a tendencie literárnej kultúry na Slovensku po roku 1989 (2015).

ŠTEFE, Nataša je novinárka a moderátorka na 2. okruhu Val 202 v RTV Slovinsko, kde v súčasnosti pripravuje najmä popoludňajší program. Profesionálnym zameraním je filozofka, inak kritická pozorovateľka spoločenského a verejného života v Slovinsku. Venuje sa rôznym oblastiam – od kultúry až po problematiku ľudských práv.

ŠTĚTINOVÁ, Petra GOLDFLAMOVÁ (1970) – narodila sa v Prahe, je scénografka, kostýmová výtvarníčka a ilustrátorka. Má jedného manžela a dve deti.

ŠTRASSER, Ján  (1946) absolvoval odbor ruština – slovenčina na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Bol redaktorom časopisu Mladá tvorba (1969 – 1970), dramaturgom Poetickej scény (1972 – 1977), Vojenského umeleckého súboru (1977 – 1985) a Štúdia S (1985 – 1987). Pôsobil ako redaktor a šéfredaktor Slovenských pohľadov (1987 – 1993), bol tiež redaktorom periodika Domino fórum (1997 – 2004). Je autorom niekoľkých básnických zbierok, knižne debutoval v roku 1968 zbierkou Odriekanie. Venuje sa tiež písaniu piesňových textov, prekladom z ruskej a nemeckej literatúry, politickej publicistike a je autorom viacerých knižných rozhovorov s významnými osobnosťami slovenskej kultúry. Žije v Bratislave.

ŠULEJ, Peter (1967) je autor experimentálnej poézie, sci-fi poviedok, románov a rozhlasových hier, spoluautor 4 tanečných predstavení. Je šéfredaktorom časopisu Vlna, vedie knižné vydavateľstvo a organizuje literárne podujatia. Je autorom mnohých básnických zbierok, napríklad: prvá trilógia Porno (1994), Kult (1996), Pop (1998), Archetypálne leto (2003). Je spoluautorom projektu Generator x: Hmlovina (1999). V roku 2013 vyšiel Generator x_2: Nové kódexy (Habaj / Macsovszky / Šulej). Naposledy vydal zbierku poézie Nódy (2014) a román Spolu (2016, nominácia na Anasoft Litera).

 

T

TAKÁCS, Zsuzsa (1938) je poetka, prozaička, prekladateľka, laureátka Kossuthovej ceny. Za svoju najnovšiu zbierku A Vak Remény (Slepá Nádej, 2018) získala v roku 2019 najprestížnejšiu neštátnu umeleckú cenu v Maďarsku – AEGON Művészeti Díj. Prekladala diela talianskych, španielskych, katalánskych, francúzskych a anglických básnikov.

TAKÁTS, József (1962) je bývalý vydavateľ (Tanulmány Kiadó), literárny kritik a historik zaoberajúci sa dejinami literárnych a politických ideí, vysokoškolský pedagóg na Univerzite v Pécsi. Okrem dvoch literárnokritických publikácií vydal učebnicu dejín moderného politického myslenia v Maďarsku a zbierku štúdií o možnostiach písania literárnych dejín, inšpirovanú kultúrnou antropológiou; zostavil zbierku A magyar esszé antológiája IV. (Antológia maďarskej eseje IV.).

TANESKI, Zvonko (1980) – je docent na Katedre slovanských filológií FiF UK v Bratislave. Vydal 6 kníh poézie, 5 odborných monografií, intenzívne sa venuje slovensko-južnoslovanským literárnym vzťahom. Aktívne prekladá slovenskú literatúru do macedónčiny (D. Mitana, P. Vilikovský, J. Beňová, P. Šulej a i.)

TARANENKOVÁ, Ivana (1976) vyštudovala odbor filozofia – slovenský jazyk a literatúra, pôsobí ako vedecká pracovníčka Ústavu slovenskej literatúry SAV. Je autorkou monografie Fenomén Vajanský (2010), spoluautorkou publikácie Hľadanie súčasnosti: Slovenská literatúra začiatku 21. storočia (2014), kolektívnych monografií Konfigurácie realizmu (2016) a Svetozár Hurban Vajanský. Na rozhraní umenia a ideológie (2018).

TATÁR, Jozef (1954) je docent na Katedre slovenskej literatúry a literárnej vedy FF UMB v Banskej Bystrici. Autor niekoľkých zbierok poézie a súborov povestí z rodného Turca. Vydal vedecké monografie Básnická medzigenerácia (2002), Básnik a láska (2006), Umelecký profil Štefana Krčméryho (2015), Diagnózy literatúry. O akademickej literárnej vede v Banskej Bystrici (2019) a i.

TEPLAN, Dušan (1981) je literárny vedec, vyučuje teóriu literatúry na UKF v Nitre a od roku 2016 pôsobí aj ako šéfredaktor časopisu Litikon. Pravidelne publikuje odborné štúdie v časopisoch, zostavil zborníky ako Semiotika literatúry (2015) či Mikuláš Bakoš a moderná literárna veda (2016), je tiež organizátorom vedeckých i vedecko-popularizačných podujatí.

TKÁČ-ZABÁKOVÁ, Lenka (1990) je interná doktorandka Ústavu stredoeurópskych jazykov a kultúr FSŠ UKF v Nitre. Zameriava sa na rôzne aspekty vývoja stredoeurópskeho kultúrneho a jazykového prostredia s dôrazom na jeho internacionalizáciu. Spolupracovala na zostavovaní zborníka Imagológia ako výskum obrazov kultúry: K reflexii etnických stereotypov krajín V4 (2018).

TOKARCZUK, Olga (1962) je poľská spisovateľka, esejistka, poetka a scenáristka, pôvodným povolaním psychologička. V posledných dvoch desaťročiach sa výrazne presadila ako prozaička; od prvých próz – Cesta ľudí knihy (Podróż ludzi księgi, 1993), Pravek a iné časy (Prawiek i inne czasy, 1996), Dom vo dne, dom v noci (Dom dzienny, dom nocny, 1998) si získala nielen literárnu kritiku, ale najmä množstvo nadšených čitateľov. V novom tisícročí jej dvakrát udelili prestížnu poľskú literárnu cenu Niké – za romány Bieguni (2008) a Knihy Jakubove (Księgi Jakubowe, 2015). Mimoriadnym úspechom bolo už udelenie medzinárodnej Man Bookerovej ceny v r. 2018 za román Bieguni. Za vyvrcholenie vysokých umeleckých ocenení možno považovať udelenie Nobelovej ceny za literatúru za rok 2018, ktorú spisovateľka prevzala v decembri 2019.

TOLNAI, Ottó (1940) je básnik a spisovateľ. Vyštudoval literatúru na Univerzite v Novom Sade, neskôr filozofiu v Záhrebe. V rokoch 1964 – 1974 pôsobil ako redaktor, resp. šéfredaktor legendárneho juhoslovanského časopisu Új Symposion. Skúsenosť juhoslovanskej vojny spracúva v básnickej zbierke Balkáni babér (Balkánske vavríny, 2001). Jeho tvorba je experimentálnou, neoavantgardne ladenou zmesou autobiografickosti a fikcie; taká je aj ostatná kniha Szeméremékszerek (Šperky cudnosti, 2018).

TŐZSÉR, Árpád (1935) – je maďarský básnik žijúci v Bratislave, esejista a prekladateľ. Vyštudoval VŠP v Bratislave, ako redaktor dlho pracoval v maďarských literárnych časopisoch a vo vydavateľstve Madách, neskôr prednášal na Katedre maďarského jazyka a literatúry FF UK. Debutoval zbierkou Mogorvacsillag (Pochmúrna hviezda, 1963), dokopy vydal asi 30 zbierok, naposledy Imágók (Imága, 2016). Doposiaľ mu vyšiel jediný výber z poézie v slovenčine po názvom Na brehu papiera (1982).

TUREKOVÁ, Andrea (1979) pôsobí na Katedre románskych a slovanských jazykov na Fakulte aplikovaných jazykov EU v Bratislave. Vo svojom výskume sa zameriava hlavne na dejiny francúzskeho románu a problematiku vzťahov medzi kultúrami.

TURI, Tímea (1984) je poetka. Vyštudovala maďarský jazyk a komunikáciu na Univerzite v Szegede, žije v Budapešti. Je šéfredaktorkou jedného z najvýznamnejších maďarských vydavateľstiev Magvető Kiadó. Vydala básnické zbierky: Jönnek az összes férfiak (Prichádzajú všetci ľudia, 2012), A dolgok, amikről nem beszélünk (Veci, o ktorých nehovoríme, 2014) a Anna visszafordul (Anna sa otočí, 2017).

 

U

ULICKÁ, Ľudmila (1943) je ruská spisovateľka, prekladateľka a scenáristka, známa kritička Putinovho režimu, žijúca v Moskve. Obaja jej starí otcovia boli internovaní v gulagoch, sama Ulická si prešla neľahkou cestou od sveta genetiky (vyštudovala biochémiu a genetiku) do sveta literatúry. Vedou sa chcela zaoberať preto, aby jej zabezpečila slobodu. Za prepísanie samizdatu rukopisu A. Solženicyna ju však vyhodili z pracoviska; neskôr začala sama písať. Jej prvú knihu Sonička vydali vo Francúzsku v r. 1993, naposledy vzbudila pozornosť románom – rodinnou ságou – Jakubov rebrík, ktorý vyšiel aj v slovenskom preklade (2017).

URBAN, Jozef (1964 – 1999) – slovenský básnik, textár a publicista. Vyštudoval ekonómiu, nikdy sa ňou však neživil. Pracoval ako redaktor, krátko riaditeľoval Domu umenia pre deti Bibiana, vyskúšal si aj život na voľnej nohe. Napísal štyri básnické zbierky, knihu esejí a knižku pre deti. Svojím knižným debutom Malý zúrivý Robinson (1985) si získal rešpektované postavenie na literárnej scéne, básnickú zručnosť preukázal aj v takých náročných formách ako sonetový veniec. Posmrtne ešte vyšiel výber z jeho rannej tvorby (2001), prierezový výber z tvorby Život je frajer, ale ja som väčší vyšiel r. 2016. Písal texty pre mnohých interpretov populárnej hudby; film o jeho búrlivom bohémskom živote Voda, čo ma drží nad vodou (2019) nesie názov najznámejšieho z nich. Žil vo Zvolene a Bratislave, zahynul pri autonehode.

URBANOVÁ, Eva (1986) – pracuje ako kurátorka v Literárnom a hudobnom múzeu v Banskej Bystrici, kde sa venuje spracúvaniu a prezentácii literárnych zbierok regionálnej proveniencie. Svoje texty najmä o súčasnej slovenskej poézii uverejňovala v časopise Romboid, momentálne spolupracuje najmä s časopismi Vertigo, Glosolália a Vlna.

URÍKOVÁ, Soňa (1988) vyštudovala scenáristiku na VŠMU. V roku 2015 jej vyšla debutová zbierka poviedok Živé ploty. Pracuje v Literárnom informačnom centre ako PR-manažérka.

 

V

VAŠKO, Jozef (1958) vyštudoval elektrotechniku, do roku 1990 pracoval na Ústave merania SAV. V roku 1990 bol spoluzakladateľom firmy pre bankové informačné systémy. V súčasnosti je vedúci pracovník oddelenia Fablab Bratislava pri Centre vedecko-technických informácií SR.

VRABCOVÁ, Zuzana (1993) – študuje učiteľstvo slovenského jazyka, literatúry a histórie na FiF UK v Bratislave, venuje sa výučbe slovenčiny ako cudzieho jazyka (Studia Academica Slovaca) a štúdiu južnoslovanských jazykov (chorvátsky, macedónsky, slovinský jazyk).

 

W

WIENDL, Jan  (1969) – je riaditeľom Ústavu českej literatúry a komparatistiky FF UK v Prahe, venuje sa českej literatúre prvej polovice 20. storočia v súvislostiach umeleckej moderny a avantgardy.

WLACHOVSKÝ, Karol (1941) je prekladateľ z maďarčiny, literárny vedec, vysokoškolský pedagóg a diplomat.  Študoval ekonomické inžinierstvo na SVŠT a odbor knihovedy (literárny smer) na FF UK. Ešte počas štúdia pracoval v redakcii Slovenských pohľadov, potom vo vydavateľstve Tatran, odkiaľ odišiel do diplomacie (veľvyslanecký radca a riaditeľ Kultúrneho strediska ČSFR a Slovenského inštitútu v Budapešti), dve desaťročia pôsobil ako pedagóg na univerzitách v Maďarsku. Preklady jeho diel Kálmána Mikszátha a Lajosa Grendela sú považované za významnú súčasť slovenského kultúrneho dedičstva.

 

Z

ZAJAC, Peter (1946) je literárny vedec, kultúrny historik a publicista, emeritný profesor Humboldtovej univerzity v Berlíne a vedecký pracovník ÚSL SAV v Bratislave. Je autorom literárnovedných publikácií Tvorivosť literatúry (1990), Pulzovanie literatúry (1993), Ästhetik des Schwingens (2015), Slovenské kargo (2015) a i., výtvarných monografií Marian Meško (2005), Obrazy Oskára Čepana (s Barbarou Bodorovou, 2006), kníh esejí Sen o krajine (1996), Krajina bez sna (2004) a viacerých publicistických kníh (s Fedorom Gálom). S Jánom Štrasserom prekladá z nemčiny poéziu a divadelné hry.

ZAMBOR, Ján (1947) ) je básnik, literárny vedec a vysokoškolský pedagóg. V ostatnom čase mu vyšli básnické zbierky Nádhera zmesi (2007), Dom plný neviditeľných (2014) a dva výbery z poézie Melancholický žrebec (2003) a Sťahovavé srdce (2007). Z najnovších literárnovedných monografií: Niečo ako láska, niečo ako soľ. Miroslav Válek v interpretáciách (2013), Vzlyky nahej duše. Ivan Krasko v interpretáciách (2016) a Stavebnosť básne (2018). Prekladá ruskú a španielsku poéziu, naposledy vyšli jeho preklady O. Paza a M. Bašóa (s F. Paulovičom). Vyučuje na Katedre slovenskej literatúry a literárnej vedy FiF UK v Bratislave.

ZAMBORSKÝ, Alex (2002) pochádza z Prešova, kde študuje predposledný rok na bilingválnom gymnáziu. Doteraz publikoval iba ojedinele (Dotyky a Literárny týždenník), v roku 2019 získal ocenenia vo viacerých literárnych súťažiach (Jašíkove Kysuce, Literárna Senica, Literárna súťaž Jozefa Braneckého). „Poézia mi dáva príležitosť pozrieť sa na veci okolo seba z iného uhla pohľadu,“ vyslovil sa autor.

ZÁVADA, Pál (1954) v rokoch 1982 až 1993 pracoval ako sociológ, od roku 1990 do roku 2014 pôsobil ako redaktor časopisu Holmi. Debutoval v roku 1986 sociografickou knihou Kulákprés (Preš na kulakov). V roku 1997 výrazne prerazil románom Jadviga párnája (Jadvigin vankúšik), vzápätí nasledovali 4 ďalšie. Najnovšími autorovými románmi sú: Természetes fény (Prirodzené svetlo, 2014), Egy piaci nap (Deň na trhu, 2016), Hajó a ködben (Loď v hmle, 2019). V slovenčine mu vyšli diela Jadvigin vankúšik a Potomkovia fotografa; román Prirodzené svetlo by mal vyjsť v roku 2020.

ZSOLDOS, Peter (1952) vyštudoval španielsky a anglický jazyk, odbor prekladateľstvo a tlmočníctvo na FF UK v Bratislave. Vo svojej doktorandskej práci sa venoval afrokubánskym náboženským systémom a ich vplyvu na kubánsku literatúru v 20. storočí. Pôsobil v diplomatických službách v Portugalsku, na Arabskom polostrove a v severnej Afrike.

ŽILKA, Tibor (1939) – pôsobí ako vedecko-pedagogický pracovník v Ústave stredoeurópskych jazykov a kultúr na Fakulte stredoeurópskych štúdií UKF v Nitre. Je autorom viac ako 10 literárnovedných monografií, napr. Poetický slovník (1984, 1987), na ktorý nadväzuje Vademecum poetiky (2006, 2011), naposledy: Od intertextuality k intermedialite (2015). Je jeden zo zakladateľov nitrianskej školy, editor viacerých domácich i zahraničných zborníkov.

ŽILKOVÁ, Marta (1942) – pôsobila v Ústave literárnej a umeleckej komunikácie FF UKF v Nitre, v súčasnosti je v dôchodku. Vydala viac ako 10 vedeckých a odborných publikácií, je editorkou mnohých zborníkov (Globalisation Trends in the Media, 2006). Monografie (Dieťa v kontexte postmoderny,1999; Intertextuálne a intermediálne interpretácie, 2012) sa dotýkajú kultúry určenej deťom a mediálnej tvorbe. Je zakladateľka teórie estetickej výchovy a série viac ako 10 vysokoškolských učebníc.

 

Comments are closed.