FRAKTÁLive 2

S P R Á V A |

Júnové podujatie FRAKTÁLive 1 sa nám osvedčilo, a tak sme sa rozhodli, že si ho o pol roka zopakujeme. Tak sa aj stalo.

V polovici decembra 2018 sme sa opäť stretli: redakcia, členovia redakčnej rady, autori a autorky 3. a 4. čísla Fraktálu 2018, ktorí prijali pozvanie (a neboli práve chorí alebo chudobní alebo inak vyťažení), ďalší kolegovia a kolegyne i vítané publikum. A nielenže sme sa započúvali do veršov a prozaických ukážok Petra Gettinga, Mariána Hatalu, Miroslavy Košťálovej, Daniela Pastirčáka, Dalimíra StanaJamesa Sutherlanda-Smitha, ale sme ich autorov aj vyspovedali a všeličo sme sa dozvedeli: o korektnom (otvorenom) redakčnom správaní Braňa Hochela v časopise RAK a chýbajúcej otvorenosti iných redaktorov a redakcií, o pokusoch riešiť situáciu v literatúre až u ministra, ktorý nedopadol dobre (ten pokus a neskôr aj minister) a bol zbytočne pričinlivý, a o spisovateľoch, ktorí sa včleňujú do spisovateľských organizácií a spolkov v zahraničí, lebo na domáce pomery sa neradno spoliehať, o humore v poézii ako soli života i o tom, aký (dobrý) pedagóg je náš kolega D. a koľko radosti zo seba vydá prvá publikovaná básnička, o Kristovi, ktorý skončil ako logo firmy, prípadne dezert na vianočnom tanieri prudko veriaceho „konzumenta“, o predvianočnom blázinci vo chvíli, keď by sme si mali vstupovať do svedomia a trocha azda aj meditovať (alebo sa pomodliť za tento svet), a o tréme z Východu, ktorá docestovala na Západ a chcela len čítať a čítať a čítať (poéziu tohto sveta), no a o tom, že o slovenskej literatúre, hoci si to nezaslúži, vie v Európe iba málokto a že najhoršie na tom býva prekladateľ, ktorého môže autor predlohy kontrolovať v jazyku východiskovom (t. j. v jazyku originálu), ale i cieľovom (t. j. v jazyku prekladu)… No bolo toho veľa, ale ešte vždy sme nemali dosť, a tak prišli na rad aj hrozno (zavesené za oknom) a vanilka (roztrúsená po kútoch). Hudba nebola (len to tam bzučalo); zabudli sme doma kábel. Možno nabudúce? Pred polnocou sme sa vzájomne odprevadili na električku, na vlak z Vinohradov aj na taxík… a bolo nám dobre na duši.

 V spolupráci:

Comments are closed.