Druhé stretnutie redakcie a redakčnej rady

S P R Á V A |

Dňa 14. decembra 2018 sa v Kabinete pomalosti opäť stretli redakcia a redakčná rada Fraktálu a tém na prediskutovanie bolo neúrekom. Prvýkrát sa predstavili prof. Zdeňka Kalnická, členka redakčnej rady, prof. Milena Machalová, česká lingvistka, ktorá sa stará o jazykovú čistotu textov publikovaných v češtine, prvýkrát bola s nami aj prof. Marta Součková, ktorá v časopise vedie recenznú rubriku. Do diskusií sa tiež zapájali literárny vedec prof. Lubomír Machala, básnik Dalimír Stano a neskôr sa k nám pripojil aj vydavateľ Koloman Kertész Bagala.

Hovorilo sa o celom (ukončenom) 1. ročníku časopisu, celkovej časopiseckej situácii, ako sa na Slovensku vyvíja najmä v oblasti literatúry, ďalej o podaných dvoch žiadostiach na Fond na podporu umenia, v ktorých žiadame o dotáciu z verejných prostriedkov na rok 2019 nielen pre časopis „Fraktál, literatúra horizontálne a vertikálne“, ale aj projekt „FRAKTÁLive“. Ten sme koncipovali ako rad podujatí organizovaných po celom Slovensku, spojených s promóciou novozaloženého časopisu, jeho prispievateľov a autorov či jednotlivých rubrík a tém, ale tiež s potrebou zvýšiť predajnosť časopisu (veľtrhy a festivaly) a rozšíriť jeho predplatiteľskú sieť (akademická pôda). Spoločným zámerom je dostať časopis do povedomia širšej kultúrnej, umeleckej či intelektuálnej komunity. Stručne sme tiež vyhodnotili úspešnú kampaň časopisu a jeho vydavateľa na portále StartLab (august – september 2018), ktorá nám pomohla ukončiť ročník tak, ako sme si predsavzali. A venovali sme sa aj otázkam distribúcie a výnosov – najmä v súvislosti s veľmi nízkou návratnosťou vložených prostriedkov (ale aj vloženej práce či know-how) po odrátaní požadovaného rabatu z predajnej ceny či ďalších fakturovaných poplatkov (napr. za spravovanie tzv. predplatiteľského kmeňa distribútorom, poštovné atď.). Pomerne dlho sa hovorilo o situácii v literárnej kritike (ale aj vede) a problémoch, ktoré súvisia s nijakým až negatívnym bodovým ohodnotením literárnokritických príspevkov publikovaných v spoločensko-kultúrnych periodikách „domácim“ akademickým pracoviskom našich autorov. To znamená pri publikovaní autorov profesionálne ukotvených na akademickej pôde v médiách a periodikách, ktoré nepatria do siete karentovaných alebo úzko vedecky zameraných časopisov. Tento problém je principiálnej povahy a bolo by potrebné riešiť ho spojenými silami všetkých, ktorých sa dotýka, prinajmenšom o ňom otvoriť širšiu diskusiu. Kultúrnej verejnosti sa totiž v jeho dôsledku odopiera hlas odborníkov, ktorí sú aj profesionálne zainteresovaní na literatúre a literárnej vede.

V závere už nebol dostatok času na spoločné uvažovanie o takých témach, ako sú medzinárodné previazanie časopisu (na spôsob projektu „Časopis v časopise“), rozšírenie redakčnej rady či obsahové zameranie niektorých čísel a rubrík –  tieto i ďalšie otázky sa presunuli na stretnutie redakcie v marci 2019.

 

 

 

 

Comments are closed.