Svetoobčianky & literatúra

S P R Á V A |

BRATISLAVA, 11.12.2018,  Veľvyslanectvo Slovinska

NITRA, 12.12.2018, Filozofická fakulta UKF

Problém ako slovenskému publiku predstaviť autorské osobnosti, ktoré sú doma síce neopomenuteľné, no na Slovensku ich mená nikto nepozná, riešia asi všetci prekladatelia z inojazyčných literatúr či organizátori podobných podujatí.

 

V decembri sme hostili hneď dve takéto autorky zo Slovinska, Klarisu JovanovičJerneju Jezernik, s tou druhou sa však zviezla aj cestovateľka a románopiska Alma M. Karlin z Celja, ktorá v prvej polovici 20. storočia dokázala divy, no vďaka svojim postojom k fašizmu a potom aj komunizmu, ale aj vďaka nemčine ako jazyku, v ktorom napísala všetky svoje diela, v 50. rokoch zomrela v biede a zabudnutí. Slovinci jej tvorbu i neuveriteľný životný príbeh začali pre seba objavovať až po roku 1991 po osamostatnení Slovinska.

Klarisa Jovanovič v rozhovore, ktorý moderovala hostiteľka Stanislava Chrobáková Repar, previedla návštevníkov podujatia celou svojou básnickou tvorbou. Okrem básní z dvoch vydaných zbierok mali možnosť vypočuť si aj časť poémy zo vznikajúcej zbierky Banket. Otázky však mierili aj na previazanie poézie s hudobným vnímaním a pôsobením Klarisy Jovanovič, ďalej na archetypálnu významovosť básní – podľa poetky ju má na svedomí najmä jej čiernohorský pôvod po otcovi, alebo tiež na poému ako básnický žáner, v ktorom sa Jovanovič (paradoxne, popri anti/haiku) rada vyjadruje a ktorý podľa nej takisto súvisí s jej koreňmi. Dozvedeli sme sa, že orálna tradícia v Čiernej Hore je ešte aj dnes veľmi živá a poézia vo väčších celkoch autorke umožňuje zahrnúť do textu aj širšie významotvorné okolie témy či podrobnejšie rozpracovať lyrické postavy či motívy v ich diachronickom navrstvení – a priblížiť sa tak, hoci iným spôsobom, naratívom, s ktorými sa stretávala odmalička.    

Jerneja Jezernik sa predstavila najmä ako propagátorka a prekladateľka próz Almy Maximiliany Karlin – je ňou aj vďaka svojmu medzikultúrnemu pôsobeniu tak v Slovinsku, ako v Rakúsku; preložené knihy pre slovinské čitateľské publikum zároveň sama vydáva. Najprv sme si vypočuli ukážku z autobiograficky ladenej Alminej prózy Sama. Karlin v ňom vtipne vykreslila, za akých podmienok prišla na svet: mama sa blížila k päťdesiatke a otec „nutné zlo“ prijal len pod podmienkou, že syn, ktorého s manželkou oneskorene privedú na svet, pôjde na kadetskú školu – sám bol totiž majorom. Možno aj táto epizóda nezmazateľne poznamenala Karlinovej osud. Po smrti otca a absolvovaní celej výchovy v područí autoritatívnej matky sa od svojej vychovávateľky odpútala práve tak, že sa vydala na cestu, a nie hocijakú – na cestu okolo sveta, ktorá trvala takmer osem rokov…

Po literárnej ukážke nasledovala projekcia so sprievodným slovom Jerneje Jezernik. Nielenže prítomným v skratke opísala Alminu dobrodružnú cestu, ale sa zastavila aj pri viacerých významných detailoch, ktoré z jej putovania robia unikum. Napríklad: mladá žena po celý čas cestovala úplne sama a na svoju cestu si priebežne zarábala (bola totiž polyglotka ovládajúca trinásť jazykov, z toho osem vynikajúco) a v tom jej patrí svetové prvenstvo zrejme nielen medzi ženami, ale aj mužmi! Z diskusie, ktorá nasledovala, sme sa okrem iného dozvedeli, aké pomery vládli na slovinsko-nemeckom národnostne zmiešanom území dnešného Slovinska v čase narodenia a v čase úmrtia Almy Karlin (1889 – 1950): pravdaže, diametrálne odlišné. Spolužitie dvoch i viacerých etník či kultúr vystriedala v(y)nútená jednoetnickosť a kultúrna sterilita, pričom rozhodujúcu úlohu tu zohral princíp kolektívnej viny. Dopady pocítila aj Alma Karlin: po vojne ju odrezali od jej nemeckých vydavateľov (a zdroja zárobku), ba dokonca sa dostala aj za mreže.

Stretnutie so slovinskou literatúrou prebehlo hneď dvakrát. Dňa 11. 12. 2018 na Veľvyslanectve Slovinska na Slovensku a nasledujúci deň, 12. 12. 2018, pre študentov slovenskej literatúry a editorstva na Filozofickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. O preklady zo slovinčiny do slovenčiny a tlmočenie na obidvoch podujatiach sa postarala Stanislava Chrobáková Repar. Ide o autorku, ktorá dnes svojou tvorbou i ďalšími aktivitami už patrí do obidvoch literatúr, slovenskej i slovinskej, a ktorá aj prostredníctvom podobných prezentácií pracuje na ich systematickejšom premosťovaní. Stretnutie nazvané Svetoobčianky a literatúra prebehlo pod záštitou Ženského odboru Slovinského centra PEN Mira (všetky tri zúčastnené autorky sú jeho členkami), s finančnou podporou Verejnej agentúry pre knihu (JAK RS) a Ministerstva zahraničných vecí Slovinskej republiky.

Comments are closed.