Vyšlo štvrté číslo časopisu Fraktál

U P Ú T A V K A  O B S A H  B I B L I O G R A F I A

 E D I T O R I Á L | Stanislava Chrobáková Repar | „Súrečenstvo“ kultúr |

Rozmýšľam, ako sa vedľa seba ocitli dva, čoby – tri, a vlastne štyri sviatky, komplementárne azda len vďaka zaujímavému (skôr básnickému ako racionálnemu) paradoxu: sté výročie založenia Československa, sté výročie prijatia Deklarácie slovenského národa, vzápätí Sviatok všetkých svätých a hneď nato Pamiatka zosnulých. Keby som si pustila fantáziu na špacír, súvisia väčšmi, ako sa môže zdať: sviatky spojené s našou štátnosťou – a poučnou cestou k nej! – sa nám vzďaľujú do minulosti, a tak nám tu, na domácom gánku, v súvislosti s nimi pribúda rôznych svätých aj „svätých“ medzi naveky či prechodne zosnulými, alebo tiež živými i zdanlivo nesmrteľnými… Kdesi v mojej predstave sa tie sviatky, a hádam práve cez „ľudský faktor“, zaujímavo skrížili bez toho, že by som sa chcela dotknúť či už nebožtíkov, alebo zaslúžilých osobností, ktoré nás doviedli až sem, do dnešného bodu. Takmer sa mi chce dodať: bodu „Zero“ (čo z mojej strany vnímam ako mierny optimizmus).

Ani vo Fraktále sme sa nechceli vyhnúť bilancovaniu, pravdaže – na kultúrnej a intelektuálnej vlne, už menej tej politickej, a tak sme posledné tohtoročné číslo zostavili tak trocha v područí histórie, filozofie či kultúrnej antropológie… A pokračujeme aj v slovensko-českom súrečenstve, ako sa nedávno trefne preriekli v Slovenskom rozhlase. Malo ísť samozrejme o súručenstvo (v danom prípade tuším fauny a flóry), ale my pekne ostaňme pri súrečenstve; pokúsili sme sa ho naplniť zaujímavými textami, ktoré rozohrávajú našu vzájomnosť rôznymi spôsobmi. Takéto textové výmeny, ale aj uvažovania na podobné témy nám pomáhajú dospieť. Ďakujeme všetkým, ktorí využili príležitosť (z takmer šesťdesiatky oslovených; málo či veľa?) a prispeli do našej ankety 100 rokov – 100 let v tomto aj predchádzajúcom čísle.

K téme kultúrneho (a iného) súrečenstva sa upínajú aj rubriky našich stálych českých prispievateľov NA CESTE a HMYROM!, hoci perspektíva ich pohľadu je rozdielna. A do značnej miery sem patrí aj rubrika TÉMA, tentoraz o vzťahu umenia a moci z hľadiska cenzúry. Štyri pohľady, štyri prístupy, štyria rôzni „učeníci“, na premýšľavosť i výskumy ktorých svojím uvažovaním nadväzujú aj ďalší autori, napríklad v rubrikách NA MARGO alebo BESEDA. Zabudnúť nesmieme ani na vynikajúcu a pútavo napísanú štúdiu Dmitrija Gorina z rubriky AGORA – to je tá struna, ktorá by mala/mohla rozochvievať naše občianske povedomie. A kto ju rozvibroval? Neuveríte, ale tak trocha aj Buratino a Pinocchio, na ktorých si ruský vedec posvietil.

Doteraz spomínané tematiky (politické výročia z pohľadu kultúry, ako i vzťah umenia a moci), hoci opäť len voľne, rezonujú aj v ďalších troch tematických celkoch. K akémusi básnickému „fundamentu“, aj keď novým, predovšetkým osobným spôsobom, sa vracia Valér Mikula v rubrike MOJICH 10. Svet sa mení, menia sa mapy a meníme sa aj my, ale sú hodnoty, ktoré pre jedných či druhých platia – a niekedy aj vo svojej rozporuplnosti. Mikulovmu „desatoru“ zaujímavo kontruje, ale i protirečí Jakub Kapičiak v novej rubrike 21. Veríme, že rubrika sa nám bude plniť sama. Radi by sme ňou pootvorili dvere tým, ktorým práve konceptuálne, experimentálne či subverzívne žánre nie sú cudzie a hľadajú svoju publikačnú platformu. Jooo, mladým predovšetkým, ale aj tým večne mladým (s tradíciou performancie najmä zo 60. rokov vo vlastnom životopise).

Aspoň krátko by som sa ešte chcela dotknúť rubriky SYMPOSION, tentoraz zameranej na filozofické témy. Myslím si, že s témou „umenie a moc“ opäť – a nie zasa až tak voľne – súvisí. Prečo? Lebo človekmoc spolu súvisia a zamýšľanie sa filozofov o filozofii vo vzťahu k človeku či ľudskosti je zároveň premýšľaním nášho ľudského i spoločenského bytia alebo nebytia; filozofia by v tomto zmysle mala byť zrkadlom ľudskej existencie. Záber rubriky je (stopovo, v odkaze, referenčne) celosvetový vďaka ochotnému príspevku profesora Abrahima H. Khana z Univerzity v Toronte, ale aj špecificky lokálny, presnejšie, viazaný na náš „región“ i jeho kultúrnu (antickú) tradíciu vďaka príspevkom Laury Kladekovej z Košíc. Rubrika komunikuje aj s Dalfarovými slovami, ale tiež s improvizovaným rozhovorom s Fedorom Gálom v rubrike BESEDA a s ďalšími príspevkami…

A túto „vertikálu“ – od politiky k filozofii a k človeku ako ľudsky sa permanentne utvárajúcom jednotlivcovi – možno potiahnuť až k duchovným témam, ktoré so sebou a svojou tvorbou prináša Daniel Pastirčák, náš aktuálny autor V ZÁBERE. Ukážky z poézie, prózy či esejistiky prinášame aj od ďalších autorov, okrem iného tiež úvahu o tvorbe Etely Farkašovej, tohtoročnej laureátky Ceny Anasoft Litera – autorke gratulujeme! Jej víťaznú knihu Scenár sme si všimli v predchádzajúcom čísle v rubrike KYVADLO, v tomto čísle sme rubriku venovali novej básnickej zbierke Ivana Štrpku. Svoje postrehy o nej pre Fraktál napísali Zoltán Rédey a Iva Málková. Aj rubrika KRITIKA je pestrá – zameraním a tiež autorskou skladbou.

A celkom na záver dve súvisiace veci – chcem sa ešte raz poďakovať vám všetkým, ktorí ste nás podporili v našej nedávnej kampani na StartLabe a umožnili nám nadýchnuť sa. A tiež by som vás rada upozornila na kompletnú bibliografiu 1. ročníka Fraktálu v závere 4. čísla, ktorú zostavil kolega Dušan Teplan a ktorá je azda tým najpresnejším argumentom v prospech spomínanej kampane: Toto všetko sme vám, vážení priatelia, v prvom roku našej existencie dokázali priniesť a pre toto sa nás, myslím si, oplatilo podporiť – symbolicky aj finančne. V neposlednom rade teda ďakujeme aj vám, ktorí ste to autorsky, prekladateľsky, redaktorsky či všelijako inakšie ťahali s nami, nezištne a z presvedčenia.

Pekné Vianoce a veľa šťastia v roku 2019!

Comments are closed.