Vyšlo 3. číslo 1. ročníka časopisu Fraktál

U P Ú T A V K A  O B S A H

 E D I T O R I Á L | Stanislava Chrobáková Repar | Kliknite si nás |

Na začiatku roka 2018 sme sa v redakcii rozhodovali, či sa hneď profilovať ako štvrťročník, alebo sa – v našich podmienkach – uspokojiť s vydaním dvoch čísel, ktorými by sme zadosťučinili formálnym kritériám na uchádzanie sa o grant z verejných prostriedkov v roku 2019. Rozhodli sme sa pre to prvé a naša kampaň, ktorá do 29. septembra beží na portáli StartLab (prevádzkovateľom je Centrum pre filantropiu), je dôsledkom tohto rozhodnutia.

V prípade, že správa o tejto kampani k vám ešte nedoletela, prosíme vás, vpíšte si do vyhľadávača: https://www.startlab.sk/projekty/533-fraktal-literatura-horizontalne-a-vertikalne/ (alebo jednoducho iba www.startlab.sk a pohľadajte si náš projekt); máte tam možnosť podporiť časopis, ktorý práve čítate. Ak sa, podobne ako my, domnievate, že Fraktál je potrebný a zmysluplný projekt, potom sa nemáte/nemáme na koho iného spoliehať. Iba takí ako vy (a my) môžu pomôcť, aby časopis uspel. Náš vklad je známy, takisto našich autorov, potrebujeme však uhradiť výdavky, ktoré máme vo vzťahu k produkcii a distribúcii. (Prirodzene ani prácu zadarmo nepovažujeme za samozrejmú. Nielen finanční oligarchovia a dobre zarábajúce profesie potrebujú byť živí a živení…). Cieľovú sumu v kampani sme vzhľadom na potreby takého časopisu, ako je Fraktál, nastavili minimalisticky až nereálne. A fixne: Buď sa nám podarí cieľovú sumu vyzbierať, alebo z vyzbieraného nedostaneme ani cent a všetko sa vráti našim darcom. Preto ak kampaň naplní svoj cieľ a s ním aj naše očakávania, dosiahli sme iba jedno: zapli istiacu karabínku počas nášho výstupu na dosť strmý vrchol, nič menej, nič viac. V tej súvislosti mi prichádzajú na um verše z básne-monológu slovinskej poetky Barbary Korun (výver z jej poézie práve vychádza vo vydavateľstve Skalná ruža). Prehovorí v nej básnická postava Iztok Osojnik; mimochodom, básnik rovnakého mena v slovinskej literatúre naozaj existuje. Viackrát sme mali možnosť stretnúť sa s ním aj na Slovensku a okrem toho, že je alpinista, je tiež vzorový advokát nekomerčnej literatúry a jej miesta na kultúrnej mape Slovinska aj Európy.

 Pizda, to je nádhera. Sám som si tento
úsvit odmakal. Piatimi prstami ľavej
aj pravej ruky, ľavej aj pravej nohy som
hľadal body z dosahu zla. Dáš si jablko?

 (chýbajúca časť textu)

Pod nami je priepasť. Nezaplniteľná.
Z nej ako láva vybuchuje autentické
bytie. Cítiš to? Odspodu sa valí
do hrdla a potom zavýjame ako prví
dvaja na svete.
/…/

Základ je trenie. Trenie je podstatné.
Styk, membrána, komunikácia, publikum,
trenie, jazyk. Ty si a ja som – z básne
nevytŕčame ani kúsok. Táto skala,
tá priepasť, ten vzduch, tieto kosti, svaly,
pot, dokonca aj svetlo – zlepené so slovami

 (chýbajúca časť textu)

 neoddeliteľné.

* * *

Akoby naši kolegovia a kolegyne, autori i prekladatelia tušili, že vás v daných súvislostiach musímechceme polapiť do siete, do čísla nám prispeli poviedkami o srdci aj o duši, básňami o dobrote, čiernej mačke, aj o veciach, ktoré si žijú svoje neviditeľné životy, ale aj textami, ktoré stavajú do popredia autobiografický aspekt tvorby, či už v primárnej alebo sekundárnej rovine – ako reflexia takýchto autorských výkonov. Pravdaže, rozpätie autobiografického písania môže byť veľmi široké, a ani v našom čísle tomu nie je inak. Vážne úvahy a témy často neradostnej „socializácie“ jednotlivca, mám na mysli najmä obzretie sa Natálie Mitkovej za knihou Jána Roznera z r. 2009, v istej chvíli vystrieda nonsensová tvorba, o ktorú sa postaral Marián Hatala ako prekladateľ i básnik. Naša radosť je o to väčšia, že „jeho“ druh odľahčenia textu stojí na jazykovom kumšte: humor a dôvtip sa usadzujú v našej reči a sú nielen trefné, ale aj nákazlivé. Skúste si nahlas prečítať „Jodoka“ od rakúskeho autora Petra Bischela – a roztopašnosť vás neminie. Spolu so spomenutými príspevkami sa predstavuje aj rubrika A-B-E-C-E-D-A, ak viete, kam mierime. Poetika nonsensu, čierneho humoru alebo aj šľahajúcej satiry… skrátka, „šibeničné“ či „insitné“ žánre, zmutované pata i dada a ich príbuzenstvá, to všetko si zaslúži svoj vlastný priestor a naše redakčné povzbudenie.

Tento blok okrem iného zaujímavo nadväzuje na rubriku TÉMA, ktorú venujeme Franzovi Kafkovi a jeho tvorbe (aj) v dnešných súvislostiach. Áno, tomuto často nadužívanému, ba až zneužívanému tvorcovi a tejto chronicky obohranej, a predsa nevyčerpateľnej téme. Do bloku prispeli mladší aj starší bádatelia… a aj cez ich interpretácie a výklady vnímame, že Kafkovi sa očividne podarilo to, čo iným nie: previazať (niekedy až dojímavo) autobiografické písanie s absurditou, tragédiou i potmehúdskymi mystifikáciami, ktoré vedú raz k príťažlivo výrečným lapsusom, inokedy ľudsky či spoločensky neodvrátiteľným katastrofám hlavného protagonistu – v ich pozoruhodnom literárnom vyobrazení. K bádateľom z rubriky TÉMA sa vo svojich úvahách pridal aj Dalfar, ten, ktorého stretávate v textoch, no osobne nepoznáte (sám sa tak rozhodol), a ktorý o Kafkovi, no nielen o ňom, napísal veľa zaujímavého vo svojej knihe Ex Libris. Na stránkach Fraktálu už bude bývať s nami: NA MARGO je odteraz jeho stála rubrika, ktorú sme si vzájomne ponúkli…

Ďalšiu, už tretiu líniu pri zostavovaní tohto čísla Fraktálu, predstavujú príspevky, ktorými v malom predstihu ohlasujeme sviatok. Sto rokov – sto let. Presne toľko nás pomaly, ale isto delí od vzniku Československa, a toto výročie nás zaujíma predovšetkým z pohľadu našich dvoch kultúr, slovenskej a českej, resp. ich vzájomného (seba)vnímania. Otvárame anketu, ktorej jadro by sa malo vyplaviť v budúcom čísle – termín sme nemohli dať inakší než 28. október 2018; najľahšie zapamätateľný pre všetkých zábudlivých. Na toto výročie sme však „zavesili“ aj ďalšie prekvapenia. V rubrike V ZÁBERE predstavujeme nášho budúceho (a bývalého) spolupracovníka Petra Hrušku, ktorý pre nás nielenže bude písať svoje „sloupky“ či glosy, ale bude aj – spolu s Liborom Magdoňom, rovnako kolegom z Ostravy – pripravovať ďalšiu novú a pravidelnú rubriku NA DOSAH. Pôjde o osobný výber, u jedného aj u druhého, ukážok z českej poézie (Hruška) a prózy (Magdoň), na ktoré by nás radi upozornili pre ich možno aj svojráznu výnimočnosť či zaujímavý kontext – a tiež v súvislosti s dneškom. Nepôjde o súkromný top rebríček, skôr o akúsi nenápadnú topografiu, ktorá by postupne mohla prerásť do celkom zaujímavej literárnej mapy. Malo by to byť „ke čtení i poučení“, aj tomu estetickému, aby sme jedni druhých navzájom nestrácali zo zreteľa. Do tejto ich práce im bude očividne „fušovať“ (ale len v tom najlepšom zmysle slova) ďalší náš kolega, tentoraz z Prahy, ktorý taktiež prijal pozvanie Fraktálu a bude nám robiť v ďalších číslach spoločnosť. Konkrétne v rubrike, pre ktorú si vybral názov z dieľne básnika P. O. Hviezdoslava: HMYROM! Básnika Petra Borkovca u nás netreba veľmi predstavovať – a tak na záver iba dodajme, že „sloupkaři“, Petr a Petr, sa nám v tomto čísle predstavujú svojimi výtvormi, napísanými pre ich materské redakcie: Petr Hruška systematicky spolupracuje s prílohou Bubínek mesačníka Revolver revue a Petr Borkovec pravidelne píše pre portál iLiteratura.cz. Od budúceho čísla k ich domovským adresám pribudne aj Fraktál.

A to stále nie je všetko. Ponúkame recenzie na nové knihy, ani tentoraz nielen pochvalné, ba aj KYVADLO sa nám v trojke mierne vychýlilo do strán (hoci obaja kritici sa vo svojich výhradách v podstate zhodli). Prinášame tiež pohľad R. Gáfrika na knižný trh v Indii alebo také jazykové fenomény ako hinglishkanglish i poéziu doma oceňovanej autorky Kato Džavachišvili z Gruzínska,

Nech sa vám dobre číta a nezabúdajte pri tom ani na nás: Všetko alebo nič!

Comments are closed.